skutočný bloG

Dušk.o. 2009. Okom totoho webového sociálna

2009-12-28T18:47:00.013+01:00

Zvykol som si v minulosti rekapitulovať roky, ktoré uplynuli. To som bol, pravda, ešte chýrny blogger s asi dvadsiatkou pravidelných čitateľov, väčšinou tiežbloggerov, s ktorými sme si navzájom chválili svoje posty: že sú primerane veľké, primerane bystré a primerane vtipné. Tiežbloggeri už zväčša tiežneblogujú (všakže, všakže, všakže, všakže, výnimky len potvrdzujú pravidlo, všakže, všakže) , nieto, že by mali záujem si ešte naďalej naše posty primeriavať. Ale keďže som síce výzorom liberál, v duši však utajený konzervatívec, ctime si dávnych tradícií a sumarizujme i rok práve uplynulý.

Len pre poriadok, 2006, 2007 a 2008 nájdete tunáka.

A keďže nie je nad to držať sa istých schém, poďme sa držať i tradičnej schémy zhodnotenia uplynulého roka, totiž podľa mesiacov. Nápomocné budiž občasné posty, články či fotky, najmä ale facebookovské statusy. Už som to kedysi písal (prirodzene, citujúc niekoho iného): Na blog treba písať. Na facebooku stačí byť.

Január
Uznávajúc toto heslo, v januári som na blog nepísal. Aj preto, že som písal diplomku, nie že by dopadla lepšie ako na Déčko. Z dostupných prameňov vyplýva, že som okrem diplomky ešte robil nejaké skúšky, na onej zelenej a výberovej. A pracoval v AETNE. Ostatné krátko: začal som nosiť okuliare, s kamarátmi vymetal motokárovú halu v Piešťanoch a tradične zaspal nad novým Hřebejkovým filmom. Myslím, že to bolo U mě dobrý. U mě to tak dobrý nebylo.

Február
Vo februári som sa pravdepodobne opäť snažil budiť dojem, že pracujem hádam aj osem hodín denne. Dokonca som svojmu profesionálnemu životu obetoval celú jednu sobotu a zúčastnil som BarCampu. Kde boli všetci celkom múdri, mali pekné prednášky, no nič nové nám nepovedali. Aspoň tak som to komentoval vtedy. Ďalej sa zdá, že som svoj vzťah k Senke a Brnu delil rovnomerne: v Brne som žil, v Senici pil. Začal som si fotiť fotoblog, ďalšia kratochvíľa, ktorá mi vydržala tak tri týždne. Ale i vďaka nej dnes viem, že vo februári (!) napadol v Brne sneh. V Spolku som videl Karla Plíhala. S ex-Mdconalďákmi sa stretával v PuxPube. A z nejakého dôvodu, verím, že študijného, po večeroch čítaval Thompsona a Giddensa.

Marec
V marci boli voľby sme boli kuknúť Varšavu a nejaké dediny okolo, okrem toho boli voľby, prezidentské. Všakovako som sa snažil burcovať svoje okolie, aby nezvolili toho, o ktorom sa kedys' vyjdari l ako o jednej z najhorších foriem existencie nársocialistickej chamrade. Písal som agitačné článočky, diskutoval vo fórach, zakladal facebookové skupiny, s kamarátmi dokonca našich známych rozvážal do volebných miestností. Všetko nahovno, zabudol som, aké kmene tento kraj obývajú. Pridajme hádam len do tohto mesiaca časovaný výrok syna tejto hordy najroduvernejšieho, ktorý sa práve v marci 2009 vyjadril o Milanovi Lasicovi ako o intelektuálnom bahne. Kontroval som úctivo: napísal som vtedy veľmi noblesne, že Ján Slota je hovädo. Pritom je to obyčajný kokot.

Apríl
V apríli sme v rámci dňa pomoci k starším i druhý krát hlasovali za luxusný dôchodok pre Ivana Googloviča, bez výraznejšieho efektu. Písať som nepísal, zato si spomenul, že ma už naozaj čakajú štátnice - myslím, že som sa začal intenzívne pripravovať na štúdium. Súdiac podľa počtu rôznych pubov, ktoré spomínam vo svojich statusoch, to ale asi nebolo štúdium politickej vedy. A oné - v práci som dostal klienta, ktorý ma po dlhej dobe bavil: skladacie bicykle.

Máj
V máji sa Brnom opäť prehnali neonacisti, i keď nie tak narúživo ako po minulé roky. Na prvého sme mali ešte na byte v Lískovci mecheche s červeným krepovým papierom a vychladenou poľskou pálenkou, idyla. Karpatskú horkú v bare v Častkove mali stále za 40 centov. Zostarel som, presne o rok. A vážne som sa začal učiť na štátnice, súdiac podľa zapísaného výroku od Piusa II. k pápežskej voľbe: "Ak sa na niečom zhodnú dve tretiny svätého zboru, pochádza to nepochybne od Ducha svätého". A ešte: v Senke otvorili Kaufland. No fakt.

Jún
Zmagistroval som.

Júl
Boli sme s bandou na dovolenke a na Pohode, inak bolo príšerne teplo. Čo iné: dostal som diplom, samozrejme modrý; oslávil som rok v dílně obrů, Shooty označil Borisa Zalu za Rasputina s vypadanou šticou.

August
K tej Pohode. Keďže, ako už som spomínal, žijeme v krajine v akej žijeme, nemohlo trvať dlho, aby nejaký chudák, celoživotne prisatý k niekoho prdeli, o páde stanu nenapísal, že za to môže nenávisť voči Hranolovi. Netrval o - a bolo teda načim odpovedať. Spätne tento text hodnotím ako svoj najlepší za celý rok. Keďže som ich moc nenapísal, nemusel to mať ani ťažké. Čo iné: v Senici Príbeh ulice, kvalitka v choreografii, prúser v deji. Seriózne som na akomsi školení rozdával rady, ako sa majú posádky vrtných súprav správať k ľuďom. Víkendy na vidieku, veľa veľa Scrubs a na konci mesiaca - odsťahovanie sa z Lískovca. Baj-baj-Brno.

September
Ako full-time Seničan som sa v podstate začal ihneď obzerať po tom, čo by sa dalo na malom meste vyparatiť. Veľmi rýchlo padla voľba na lokálny pseudožurnalizmus, žáner, v ktorom som naozaj dobrý. Odvtedy som nielen Seničan, ale i Seničan.sk. Videl som Jánošíka - zas som mohol tri hodiny radšej felíciu pucovať. Ale život začínal byť i bohatší - najmä po tom, čo sa začali vysielať nové série HIMYM a The Big Bang Theory. Predĺžený víkend v Beskydoch, nejaký idiot poradil českým lidovcom slogan Dobrý den je, když jsou plný záhony a interne som si odsúhlasil možnosť klientovi, ktorý na otázku Čo vás odlišuje od konkurencie odpovedá Neponúkame len produkty, ale i pridanú hodnotu, spakruky jednu streliť.

Október
Seničan.sk reštartoval.

November
Krajské voľby, ďalšia možnosť poodpľúvať si. Inak nuda, práca a snaha o to začať zberať matroš na ešte jednu diplomku.

December
Koniec roka, ktorého niektoré mesiace sa dali odbiť pokojne jednou holou vetou. Hej, tak trochu aj asi naschvál. Nabudúce, ak nejaké bude, budem hodnodiť už len na twitteri. 365 dní v 140 znakoch. Aspoň nevypustím toľko emisií.

Otvorený list Kapustovi

2009-08-21T11:12:00.000+02:00

"Vážený pán Kapusta,

Prečítal som si dnes na elektronickej verzii spomenutého populárno-náučného periodika Vašu črtu s názvom Festival politickej piesne, v ktorej s bystrosťou sebe vlastnou odhaľujete roky skrývanú pravdu o festivale Bažant Pohoda a jeho zosnovateľovi, istom Michalovi Kaščákovi. Z niektorých detailov Vášho textu som však pochopil, že ste na spomínanom, pravidelne v júli konanom sabate neboli. Nuž vedzte, že ja som bol, a preto by som rád korigoval niektoré Vaše postrehy a podnietil tak diskusiu k ďalšiemu, ako všetci veríme, ešte výraznejšie pronárodnému vyzneniu."

Viac na Humne.

„Nesnáším cigány ve městě Brně“

2009-08-11T23:17:00.000+02:00

"Odhodlanie, schopnosť i motivácia riešiť tzv. rómsky problém je v prípade Slovenskej pospolitosti a iných spolkov asi taká veľká, ako súčet inteligenčného kvocientu ich priaznivcov vynásobený výškou Heinricha Himmlera v podpätkoch. Jediný dôvod, prečo si český krajne pravicový dorast začal pred mesiacmi všímať bordel, ktorí robia Rómovia na sídliskách, je, že to je strašne sexy pre novinárov. A o tom to je."

Viac na Humne.

Predvolebný odpočet

2009-03-18T20:30:00.005+01:00

Fakt, že už je to takmer rok, ma svojim spôsobom desí, ale i tak si spomínam na detaily: 9. apríla minulého roku som sa večer vrátil z jedného z pubov v centre mesta na Radomsku a môj rakúsky flatmate mi celú cestu električkou rozprával, že je na pewno pijany, a to aj napriek tomu, že určite nevypil viac ako dve pivá. Na izbe som si sadol k notebooku a napísal jeden z mála textov, za ktorý sa viem viac menej postaviť i po niekoľkých mesiacoch. Agitku. Na druhý deň ráno som na facebooku vytvoril skupinu, ktorá má dnes viac ako 11tisíc členov, večer post Lemuel pridal na vybrali.sme.sk. Bola to jedna z prvých internetových iniciatív na podporu Ivety Radičovej v jej prezidenskej kandidatúre a slúži ku cti tejto malej veľkej krajiny, že sa podobných blogov, stránok, skupín, petícií a vyhlásení postupne objavili desiatky. A lepších.

Napríklad TU. TU, TU, TU, TU, TU alebo aj TU.

Dnes večer sa skončila predvolebná kampaň a ja mám akési vnútorné pnutie povedať, čo sa odvtedy zmenilo. Tentokrát sa to ale pokúsim skrátiť.

Pred necelým rokom som napísal:

Kabinet šusťákových referentov OPBH totiž naozaj nie je taký nebezpečný, akým by sme ho chceli mať - ale, spolu s dobou, ktorú reprezentuje, je naozaj nevkusný. Tieto dva roky sú pre mňa rokmi prezidenta v pretekárskej uniforme, premiéra vešajúceho prádlo na oslavách MDŽ, dvoch idiotov vo funkcii predsedov koaličných strán a krajiny, ktorá sa pretvára na ich obraz. Do rady STV je zvolený vysokoškolský učiteľ vyhodený za opísanie skrípt. Ministerka práce žaluje novinára za to, že ju prirovnal k mimozemšťanovi E.T. - keďže je podľa nej zrejmé, že mimozemšťanom nie je. Podpredsedom parlamentu je človek, ktorý si myslí, že Európa je socialistický (!) štát (!!!). Zákonodárny zbor reprezentujú ľudia ako sú Tóthová či Chelemendik, kazašskú novinárku pred prezidentským palácom dosťťtrápnym spôsobom spacifikujú traja policajti, Hranolove novinky o starých Slovákoch ako zakladateľoch Veľkomoravskej ríše sa po pol roku pomaly dostávajú do učebníc dejepisu - atď. atď.

(...)

Nemám ilúzie o tejto krajine. Aspoň odvtedy nie, čo som pred štyrmi rokmi sedel v 61ke, pil pivo a myslel si, že Klokan nemôže prehrať. Od tej chvíle som si istý, že si len ťažko môžem nechať ujsť možnosť, kopnúť si do nacionálnych socialistov. Volím Ivetu Radičovú. Nie preto, že je skvelá a že by som si lepšieho prezidenta predstaviť nevedel. Ale preto, že pre mňa v tejto chvíli predstavuje úplný, ale úplný opak nevkusu tejto krajiny.

Zdalo by sa, že po mesiacoch kampane sa zmenilo mnoho: po toľkých mesiacoch, útokoch a špinavostiach, po sklamaniach s Fullem, po kvantách novinových titulkov, výmyslov a Hranolových tlačoviek, sa dnes môže javiť, že rok staré článočky dvadsaťročných usoplencov by nemal brať nikto vážne.

V skutočnosti sa ale nezmenilo nič.

Napísal som vtedy, že je to jedine Iveta Radičová, kto predstavuje úplný, ale úplný opak nevkusu malej veľkej krajiny. Dnes už je to isté: ak je v tejto gubernii vôbec možné, aby si o slušnosti, etike a vulgarizácii politiky dovolil trepať človek, ktorý podporuje kandidatúru bezpohlavného oportunistu, klamára a ex-predsedu parlamentu, ktorý v minulosti prezidenta republiky nazval starým chujom, získal tento dôvod prečo voliť Radičovú iba na svojej naliehavosti.

Nebol som spokojný so všetkým (a všetkými), čo pri Radičovej ostatné mesiace stáli; ale len málokrát som pochyboval o samotnej Radičovej.

Tento pondelok večer som sa vrátil z Varšavy, kde som strávil pár dní: a zdalo sa, že mám malé deja vú. Po pripojení na net som si mohol prečítať jedine to, čo i v apríli minulého roka. Šusťákoví referenti OPBH naďalej pupkami rozrážajú dvere do veľkého sveta a deklasované živly naďalej potichu sedia v opozícii.

Až na Ivetu Radičovú, ktorá naďalej predstavuje popretie nevkusu a politiku slušnosti. A to dokonca aj v porovnaní s nami, ktorí ju podporujú.

Som rád, že som počas ostatných mesiacov nemusel zmeniť názor. V sobotu už naostro. Volím Ivetu Radičovú za prezidentku republiky.

Videné Sony Ericssonom W910i

2009-02-15T17:08:00.004+01:00

Takáto je počiatočná idea - a nutné priznať už na úvod, že, podobne ako všetky veľké myšlienky, nie je z mojej hlavy - pridávať na facebook denne jeden obrázok mizernej kvality a plytkého obsahu zachytený Sony Ericssonom W910i, ktorý nosím vo vrecku. Podobne, ako to robí mnoho iných ľudí na facebooku, a ako som to už ja robil so svojim starým Sony Ericssonom K610i. Napr. tu a tu.

Čo z toho bude, uvidíme. Ale niečím tie nové médiá plniť treba. Ak chcete, pridajte sa (adresované najmä spriatelenej blogosfére, ktorá taktiež nevie čo s voľným časom). Nejaký rešerš občas pridám i na skutočný bloG.

(15. 2. 2009 16:03 - Kafe a minerálka v tmavom pajzli v Senke. Zrod fotoblogu.)

Čo nové v Senke, časť neviemkoľká

2009-02-11T21:47:00.002+01:00

Po víkende strávenom obdivovaním brnenských pamätihodností som sa ten ostatný rozhodol pre istotu stráviť tam, kde sa predsa len cítim lepšie, a to teda v mojom drahom rodnom malomeste. Dovoľte mi krátky referát, i keď pár dní po, ale chápete, staval som diaľnicu a zachraňoval životy, nebolo času dodnes.

Čiže: na piatkový reset sa mi podarilo splašiť niekoľko mojich blízkych duší, s ktorými sa v ostatnej dobe už hádam ani nevídam, a dopadlo to nad očakávania. Už v Nescafé niekto začal točiť všakovaké dobroty, po ktorých mi ide pravidelne hlavu rozhodiť, takže som si už okolo dvanástej bol celkom istý, že sobota bude zase raz fantastická. Bola. Ale nepredbiehajme. Po tom, ako sme za strieborné tequily vysypali evráče miestnym barmanom, sme sa v údajne rozmarnej nálade vydali na cestu k resuscitovanému Iponu (Branč je dočasne zatvorený, ale čoskoro otvoria!). Údajne rozmarnej píšem preto, lebo ju tak označil môj brat, ktorý nás údajne pri tomto presune videl, čomu veľmi neverím, pretože mi vravel, že sme aj spievali, čomu neverím vôbec. Ale nevadí. V Ipone buď skapal pes, alebo tam bolo naopak strašne veľa hydu (na podrobnosti si nespomínam), skrátka sme sa rozhodli odísť. Pôvodne domov, čo som si myslel ešte asi polovicu cesty taxíkom, do ktorého sme nasadli, a ktorý nás odviezol - nevedno prečo - do Fit Pitu. Zreteľne si ale pamätám, že v tom taxíku sedela nejaká cudzia pani, s ktorou som sa tuším i zoznamoval, a ešte, že som za ten taxík určite neplatil. Ale nevadí. Vo Fit Pite som sa už len (dúfam) motal s pivom v ruke, čo ma priviedlo k spásonosnej myšlienke ísť domov. Čo som asi aj zrealizoval, i keď som sa vraj s nikým nerozlúčil.

Sobota bola, po zásluhe, naozaj fantastická.

Našťastie som zistil, že som si v Brne zabudol adaptér od Bystríka, čiže som beztak nemohol pracovať, a teda nebol dôvod vyčítať si, že som zvyšok víkendu viac menej prespal.

Maily, internet a facebook som kontroloval z pripojenia rodinných príslušníkov, a vyjadriť sa mám potrebu k nasledovnému:

AD: Rúfus. Ako som u Lemuela napísal, v skutočnosti o ňom viem tak strašne málo, že vyjadriť sa potrebu nemám.
Čo s týmto? Ako pracovať s reklamou na nete, keď ju vlastne málokto chce, a navyše sa z nej zle žije?
ČDP za drogy táto slečna berie?
A na záver: ešte nemáte februárovú depku? Nuž, ľahká to pomoc.

Štyri ráno, august, chata niekde ďaleko od mesta, oheň z táboráku dohorieva. Paráda.

Sprievodca Brnom

2009-02-02T19:03:00.009+01:00

Povedzme že predstava ako-tak prijateľného večera po pondelku v práci: Minulotýždňové HIMYM, soundtrack Gossip girl strihnutý H16-kou, marhuľová zmrzlina a ďalší pokus o oživenie skutočného bloGu, ktorý predsa len aspoň v náznakoch zachytáva príbeh bývalého grafomana.

Čiže, reálny denník: víkend som strávil v duchu zvyškov mojich varšavských kontaktov s mojim spolubývajúcim z Radomskej, ktorý o sebe celkom rád vyhlasuje, že mi zachránil kožu svojou onehdá radou nebývať so Španielmi. Nie že by som bol na také niečo neprišiel aj sám. W každym razie, mi to umožnilo prvý raz sa pozrieť na Brno optikou turistu, a musím povedať, že z tohto uhla je toto naše starogermánske mestečko celkom tristné. O Varšave sme vtipkovali v tom zmysle, že na veškerú prehliadku pamätihodností stačí pokojne aj osem hodín, ak teda počítate s tým, že štyri z nich strávite v prostriedkoch miestnej hromadnej dopravy. O Brne sa dá povedať niečo celkom podobné: dva razy vyleziete na Špilberk a Petrov, o Ville Tugendhat si zabudnete čeknúť, že je treba sa vopred nahlásiť, náhodou zakopnete o zvláštnu sochu koňa na balkóne, odfotíte si červený kostol a máte vybavené. Toš som musel exkurziu obohatiť o to, čo poznám v tomto meste trochu lepšie. Menu som zostavil nasledovne: kavárna u Kapucínů, hospoda u Kormidla, café Spolek, Veselá Vačice, non-stop pajzel s bowlingom na Makovského náměstí a cafe&bar Vyhlídka v Dome pánů z Lipé. Znalci by iste ocenili.

Apropos, bowling. Po dlhšom čase som strávil sobotný večer s bývalými kolegami z korporátneho kurníku a (ne)prekvapivo to bol večer celkom príjemný. Nechýbali drahé spomienky, lacný humor, fernet citrus, fľaša sektu, víťazi a porazení, ani nová kapitola McBeverly Hills. Kondenzovaný Ronald, tak ako si ho pamätám.

Ak poviem, že som cez víkend i varil, bude to vyzerať ako naozaj účelne strávené životné obdobie.

Čo na tom, keď už od začiatku týždňa mi môj čerstvo zaostrený pohľad na svet korení realita idiotov, ktorí sa na mňa usmievajú z mojich čím ďalej letmejších prehľadov slovenskej tlače, ale i iných životných situácií. Hold, niektoré veci sa asi nezmenia, ak ich teda nezmeníme my sami.

Dosť bolo hĺbania, viacej hádam nabudúce. Keby nie, majte pochopenie, nenie toľko času obstarávať všetky moje sociálne médiá. Alebo ako hovorí stará múdrosť, na blog treba písať, na facebooku stačí byť.

UPDATE 19:51
Stále málo dôvodov, prečo ísť voliť proti Gašparovičovi? Načrite do archívu!

Tradičné Best ofko

2008-12-31T14:43:00.011+01:00

Tradície by sa mali dodržiavať, povedal som si, a skôr než vyrazím za povinnou silvestrovskou zábavou, nikomu neublíži na chvíľu si zaspomínať, čo a ako sa zase vyparatilo za ostatný rok. Na to, čo a ako sa zase vyparatilo za roky minulé, 2006 a 2007, si s úctou zaspomínajte sami.

Nemám v úmysle písať viac, ako je nutné, ostatne, vzhľadom k tomu, že tento bloG už dlhšiu dobu zahníva, by vás to mohlo zbytočne vyplašiť. Čiže: Rok 2008, ktorý mal údajne vďaka onej osmičke na konci byť veselým a šťastným, či čo, som začal veľkolepým upratovaním vo svojej zásuvke a v pracovnom živote. Po tom, čo som vyriešil niektoré dlhšie odkladané zdravotné komplikácie, odcestoval som do Varšavy, plný naivných očakávaní toho, čo mi Rzeczpospolita prinesie. Moji noví spolubývajúci ma zahrnuli množstvom milých slôv a ja som začal mesto ako-tak spoznávať. A nielen mesto, ale i všakovakých zahraničných študentov, ktorí sa neraz takto v cudzine otrkali až príliš a nehanbili sa o sebe verejne deklarovať, že sú ľavičiari. Výsmech ich ale neminul, o to som sa postaral, a hneď aj som im ukázal, že koho by bolo načim voliť, ak by žili v gubernii.

Vo Varšave bolo blaze, občas som tam aj študoval, občas len sledoval, aká zver sa sem na Erazma zlietla, no v júni bol všetkým radovánkam koniec a nastal čas vystaviť účet. Na tom mojom ozajstnom bankovom účte bolo zatiaľ niečo málo cez päť tisíc (debetu), čo bolo treba riešiť. Situácia dospela tak ďaleko, že som napriek svojim skúsenostiam s umastenou korporáciou, začal opäť pracovať. A tým aj skončila veškerá sranda, ktorej návrat je mojim kľúčovým predsavzatím do nového roka.

Apropos, predsavzatia, v septembri som si ich napísal celý zoznam. Splnené zo zoznamu škrtám, nepreškrtnuté prenášam do nasledovného zúčtovacieho obdobia.

Tak teda, ako to bolo:

Ešte aspoň chvíľu pobudnúť v PR biznise a v rámci toho sa rozhodnúť, že čo ako ďalej. So sebou. CHECK
Napísať diplomku. almost CHECK
Pre začiatok ale bude asi stačiť nájsť, do ktorej zložky ktorého počítača som kedysi v máji uložil jej dosť chudobné torzo. CHECK
Priebežné poznatky uverejňovať na všakovakých weboch. hmm...
Plniť sľuby. hmm hmm hmm...
Občas písať. hmmmmmmm...
Nepiť. V ostatnom čase mi alkohol obzvlášť nerobí dobre, navyše zisťujem, že ma to už ani tak nebaví. toto ruším
Chodiť vo štvrtok večer na Etiku médií. Vzhľadom k lektorskému obsadeniu (ex-editor MF Dnes) bude isto poučné. CHECK
Podrobne sa zaoberať osudmi a problémami mojich kamarátov. Teda tých virtuálych. Teda tých z Gossip Girl. CHECK
Nájsť svoj obľúbený dáždnik a priniesť si ho do Brna (to je také vcelku aktuálne a relatívne naplniteľné). CHECK
Začať seriózne aspoň trochu občas rekreačne športovať. 2009
Seriózne aspoň trochu občas rekreačne ignorovať aktivity bábkovej junty tejto jedinečnej gubernie. CHECK
Voliť Ivetu Radičovú. 2009
Začať šóferovať. 2009
Správať sa žoviálnejšie. 2009
Vsávať pred ôsmou. 2009
Raňajkovať. 2009
Získať diplom. 2009
Nehrešiť. 2009
Chodievať na stolný tenis. toto si ani nepamätám, že som myslel vážne
Naučiť sa hrať poker. Alebo aspoň žolíka. 2009
Zbohatnúť. 2009
Zmúdrieť. 2009

Zdá sa, že v roku 2009 ma čakajú len samé dobré veci. Nuž, hádam sa teda vidíme. Všetko dobré želám všetkým, ktorí sem ešte náhodou zablúdia.

Viete čo ste robili presne pred rokom?

2008-09-27T22:46:00.002+02:00

Tak napríklad ja som vymýval mozgy vietnamským deťom.

Baník pičo!!!

2008-09-27T15:28:00.004+02:00

Mám rád, ak grafici a dizajnéri pri vytváraní corporate identity akéhokoľvek klienta vychádzajú z jeho povahy. Nové logo Ostravy, btw. za 1,8 milióna (!!!) českej meny, je v tomto takmer ideál. Ak by som mal charakterizovať Ostravu ako mesto, nevystihol by som to lepšie: tri veľké výkričníky a veľká nuda. Kreatívci z Najbrtu, tri krát bravo!!!

Via.

Čo ďalej: zelená a výberová tento týždeň naplno spustila výrobu. Po chodbách sa motá tri krát toľko polotovarov ako po minulé roky a ja už na svojich prednáškach a seminároch nespoznávam takmer vôbec nikoho. Na Dějiny světových médií chodí asi 50 ľudí, čo je vzhľadom k predmetu skúmania naozaj desivé číslo. Dva razy som čakal na študijnom. Vždy takmer hodinu. A v Krmítku si nie je kam sadnúť. Pche.

Na študentský život asi začínam byť pristarý, ostatne, nejaké večerné mecheche už tiež nie sú nič pre mňa. Krátke obhliadky terénu žiadne prekvapenia nepriniesli, čo sa ostatnej doby týka, v Johnies, u Steinera, na Poště i u Dávneho meča všetko po starom, konečne podobne ako v obľúbených senických lokáloch (i keď myslím, že som bol tak maximálne v Irishi a Nescafé). Pijem málo, ráno aspoň môžem vstávať. Denne o pol ôsmej, to bolo vždy mojim snom.

Študijné poznatky by som zhrnul v krátkosti: Carl Schmitt mi začína byť viac a viac sympatickým, asi to bude vekom. Pravda, prísne z hľadiska politickej teórie, biograficky to zase taký borec nebol, i keď osobne by som jeho nacistickú anabázu nepreceňoval. Immanuel Kant sa narodil ako Emmanuel, ale niekto mu na matrike zle napísal meno. V mladosti sa živil ako výborný billiardový hráč, inu, každý máme to maximum, od ktorého očakávame, že sa stane všeobecným zákonom, postavené niekde inde. Ak si budeme ešte na jednom, zdôrazňujem povinnom predmete na katedre politológie zase raz ozrejmovať koncept stranícky rodín, umriem. No a na záver historicko-gastronomické intelektuálne zamyslenie. Alebo prečo nám antický človek konotuje intelektuála, zatiaľ čo barbar barbara: podľa jedného z mojich vyučujúcich v tom hrá rolu i naše vnímanie skladby potravín tej ktorej spoločnosti. Zatiaľčo olivy, víno a pšenica nám vždy prijdú istým spôsobom vznešené, pivo, loj a mäso sa dodnes spájajú s buranstvom (to len tak na okraj Oktoberfestu, i keď ja už som v minulosti nejakú tú dišputáciu na túto tému viedol).

Nič na tom, začala jeseň, ľuďom ako som ja je zase sveta žiť.

Zapíšte si do denníčka

2008-09-20T22:44:00.002+02:00

"Mezi USA a Ruskem je propastný rozdíl. Představte si, jak USA zmasakrují Kalifornii, protože chtěla samostatnost, pak rozdají v separatistickém Quebecu pasy, aby následně mohly Quebec pod záminkou ochrany svých občanů obsadit i s kusem Kanady okolo. Ta představa je absurdní. U Ruska to bereme skoro jako normál."

(Zdroj: nekorektně.com)

Výdobytky techniky

2008-09-12T22:16:00.002+02:00

Svet sa posúva dopredu míľovými krokmi. Zatiaľčo zvyšok Slovenska ovládol ošiaľ okolo iste mimoriadne užitočnej skrinky nazvanej iPhone, či ako, ja s mojou rodinou sme v ostatných dňoch veľmi moderne reagovali na duševnú nepohodu nášho psa. V ostatných mesiacoch začal počas našej neprítomnosti akosi brechať a zavíjať, čo sme sa s ohľadom na našich susedov rozhodli veľmi progresívne riešiť kúpou obojku s čipom.

Ten mu odteraz na akékoľvek neželané aktivity odpovedá elektrickým výbojom.

Úplne nové predsavzatia

2008-09-12T21:43:00.003+02:00

Jeden z mojich posledných ročníkov na vysokej štartuje tramtadadá už tento pondelok. Vstupujem doňho, ako inak, s mysľou otvorenou, pripravený postaviť sa čelom náruči plnej nových úloh, veď žiť v dostatku, hrdo a slobodne, je vôľa nášho ľudu, ktorá ma vedie. Ale to už asi povedal niekto iný.

Predsavzatia (ÚPLNE NOVÉ!)

Ešte aspoň chvíľu pobudnúť v PR biznise a v rámci toho sa rozhodnúť, že čo ako ďalej. So sebou.
Napísať diplomku.
Pre začiatok ale bude asi stačiť nájsť, do ktorej zložky ktorého počítača som kedysi v máji uložil jej dosť chudobné torzo.
Priebežné poznatky uverejňovať na všakovakých weboch.
Plniť sľuby.
Občas písať.
Nepiť. V ostatnom čase mi alkohol obzvlášť nerobí dobre, navyše zisťujem, že ma to už ani tak nebaví.
Chodiť vo štvrtok večer na Etiku médií. Vzhľadom k lektorskému obsadeniu (ex-editor MF Dnes) bude isto poučné.
Podrobne sa zaoberať osudmi a problémami mojich kamarátov. Teda tých virtuálych. Teda tých z Gossip Girl.
Nájsť svoj obľúbený dáždnik a priniesť si ho do Brna (to je také vcelku aktuálne a relatívne naplniteľné).
Začať seriózne aspoň trochu občas rekreačne športovať.
Seriózne aspoň trochu občas rekreačne ignorovať aktivity bábkovej junty tejto jedinečnej gubernie.
Voliť Ivetu Radičovú.
Začať šóferovať.
Správať sa žoviálnejšie.
Vsávať pred ôsmou.
Raňajkovať.
Získať diplom.
Nehrešiť.
Chodievať na stolný tenis.
Naučiť sa hrať poker. Alebo aspoň žolíka.
Zbohatnúť.
Zmúdrieť.
Atď.

Nejasné správy z konca sveta

2008-08-24T17:31:00.003+02:00

Kultúrny šok v podobe voľných víkendov, počas celej doby mojej kariéry v umastenej korporácii úplne abstraktnej entity, sa ma dotkol do tej miery, že ich len málokedy trávim v Lískovci. Častejšie ako v minulosti navštevujem svoje rodné malomesto a okolité dediny, no pre tentoraz som zostal v Brne a - nevídali - našiel som čas i na skutočný bloG. Však totu pekne zahníva, notebook je zaprášený akoby tu ležal mesiace nedotknutý, treba s tým niečo robiť. Čiže krátky sumár z konca sveta, teda z takmer konečnej našej drahej električky č. 8. Ako inak, v odsekovom layoute.

Raz budem iste vďační za skúsenosti, ktoré získavam vďaka práci so štátnou firmou, teraz mám však ale skôr nutkavú potrebu biť hlavou do múru. Avšak i napriek rôznym peripetiám, nami predstavená komunikačná stratégia prešla hladko, logo máme, slogan máme, web bude, všetko sa hádam v októbri spustí a ja budem môcť predstaviť svoj prvý projekt v novom pôsobisku.
Najfantastickejšia vec je však ono oháňanie sa titulami, ktoré v štátnej správe naozaj fičí jedna radosť. I preto som nútený vystupovať so svojim diplomom a mať svoju bakalársku identitu, inak dôsledne zamlčovanú, vyrazenú aj na vizitke. Nestačí. V ostatnom zápise z akejsi porady ma už povýšili na inžiniera.
Mc déja vu: vo štvrtok som bol v Prahe, aby som na Václaváku u nášho vzácneho klienta a finančného žraloka rangu J&T riešil čosi proti eko-aktivistom či komu. Ako to tak býva, čas na obed max. pol hoďka, ak nechcete biele klobásy zo stánku šup ho k Ronaldovi. Práve prebiehal manažérsky kurz, presne ten, o ktorom som takto pred rokom z vlastných skúseností referoval, dokonca sa ma aj nejaká perspektívna McShi(f)t Managerka, taká zlatá dievčina so sto kilami nadváhy, pred ktorou jej kolegovia stále kamsi utekali, chcela opýtať na spokojnosť, tak som jej objasnil, že som poznačený systémom a o môj názor by v skutočnosti nestála
V piatok som bol v Mikulove, krajšie mesto som už dlho nevidel, keď budem veľký, otvorím si tam penziónik. Dovtedy im tam aspoň postavíme diaľničku.

Viktor, človek víťazný

2008-08-19T22:51:00.001+02:00

Nerozumiem, kde bolo TOTO strčené tak dlho.

Via Humno/Spam Anderson.

Na august sa nezabúda

2008-08-11T22:28:00.002+02:00

To, čo sa pred pár dňami stalo v Južnom Osetsku, bolo od Gruzínska krátkozraké a hlúpe. To, čo sa dnes deje v celej krajine, je však od Mierotvorcov vypočítané a premyslené. Svet nie je čiernobiely, ale v dejinách existujú situácie, kedy sa musíte postaviť na jednu, alebo druhú stranu. My si dnes máme jedinečnú šancu vybrať medzi Západom a Východom. Pobaltie, Poľsko, aj Česká republika, sa postavili na Západ. Nemám najmenších pochýb o tom, že by sme tak mali urobiť aj my - tak ako nemám pochýb, že tak vďaka našej nacionalisticko-socialistickej bábkovej junte nikdy neurobíme. August 1968 bol totiž tak strašne dávno.

Viac na Humno.sk.

Support Georgia

2008-08-10T21:27:00.003+02:00

Priznávam, že je to čiastočne o povinnej solidarite Západu so Západom, akokoľvek to vyznieva šialene, ak si za jedným Západom predstavíte Slovensko a za druhým Gruzínsko. Som si istý, že Gruzínci nemajú čisté svedomie. Bombardovanie Južného Osetska jednoducho nebol najlepší nápad. Ak ale hovorím, že Sakašvili má za ušami, o úmysloch mierotvorcov nemám najmenšie ilúzie. Rusi systematicky decimujú Gruzínsko len preto, že má tu drzosť tváriť sa samostatne. Južné Osetsko je len kvapkou v mori. Energetická a ekonomická blokáda, bojkot importu, faktická okupácia separatistických regiónov - a útok na krajinu dnes. Fakt, že ruská armáda dokáže na tzv. náhlu gruzínsku agresiu odpovedať koordinovaným útokom so stovkami tankov v priebehu dvoch dní, z nej robí asi to najflexibilnejšie teleso na svete. Preto nemám pochýb o tom, že im táto misia, ktorej ambíciou je ochrániť civilistov v Južnom Osetsku, vyjde. Najmä ak pri nej zbombardujú Tbilisi.

Tak som videl Bathoryčku

2008-08-06T19:57:00.005+02:00

Áno. Som jedným z 600 tisíc na Slovensku a v Čechách, ktorí ju v prvých 4 týždňoch videli. Premyslený marketing v podstate stále zapríčiňuje vypredané kiná a tak som po rezervácii minulý týždeň konečne mohol včera prísť, vidieť a odísť na Petrov stiahnuť dva plechovkové Radegasty. Ale o tom inokedy.

Pridávať ďalšiu zbytočnú recenziu o tom, čo v tom filme bolo, sa mi nechce. Avšak ambícia neukrátiť vás o môj čisto subjektívny prežitok, kombinovaná s pocitom zodpovednosti, ktorý hovorí, že by bolo zahodno niečo sem pridať, inak to tu definitívne umrie, mi predsa len nedá. Začnime ale najprv tým, čo v tom filme byť nemuselo.

Pam-para-ram-pam-pam-pam, správne. Polívka s Mádlom. A čudesné vynálezy, ktorými mali pravdepodobne odľahčiť dej, boli tým najmenším zločinom, ktorého sa táto dvojica dopustila. Komorný psychologický príbeh Čachtickej pani, o ktorý sa chvíľami Jakubisko snažil, sa im totiž zodpovedne darilo rozbíjať už len tým, že vyliezli do záberu. Potreba nechať vcelku jednoduchú dejovú líniu kýmsi prerozprávať zapríčinila, že sa v tom filme kecá až príliš. Polívka-rozprávač nielenže nahlas číta vaše myšlienky (zajímalo by mě, jestli opravdu ta Darvulie zradila hraběnku), identifikuje dresy (co tady dělá královská garda), ale priamo volá po vyškrtnutí svojej postavy vo chvíli, keď všetci diváci čučia do tajnej chodby a on objavuje Ameriku výrokom to bude asi tajná chodba. Čo o Mádlovom výkone vypovedá fakt, že tak banálna postava akou je Polívkov Petr hrá v dvojici mníchov prvé husle, radšej ani nebudem prezrádzať. Ale keď tam začal tretí raz zavíjať, nakopali by ste ho do gulí, prisámvačky.

Zatiaľčo zaradenie Polívku s Mádlom možno považovať za niečo trestuhodné, zvyšná kritika je už skôr druhoradá. Scenár mohol byť lepší, dialógy hlbšie, koniec o 20 minút skôr. Pravdupovediac, viac mi chýbal nápad, metafora, nejaká iskra, ktorá by tomu dala šťavu: šachová partia medzi Thurzom a Bathory, jediný motív, ktorý sa objavil a mohol dodať deju spád, pripomínal skôr človeče nehnevaj sa.

Vo všetkom inom bol však ten film dobrý. V niečom výborný. Únosná miera Jakubiskovho magického realizmu, zaplaťpánboh, výborná kamera F. A. Brabca, obraz, strih, fakt fakt fakt roštenka Anna Friel (variácia na Mádla), spochybnenie legendy (i keď za cenu zrejmých historických nepresností), ale najmä fakt, že Jakubisko správne pochopil, že Bathory bola skutočne Erzsebet, že určite nehovorila po slovensky, že sa v tej dobe nikto neidentifikoval s národnosťou, pretože nič také ani nepoznali. A jeden - a žiaľ jediný - citát hodný zápisu do denníčka, a totiž v znení, že

Ty ses cicmala s katolíkem?! ... Běž si umýt hubu!

Išiel by som na to znova. Ale nie je to to naj, čo som v živote videl.

Východoeurópsky denník VIII.: Syndrom ostatniego dnia wycieczki

2008-07-23T17:50:00.000+02:00

Keď som začal písať Východoeurópsky denník, vravel som o strednej Európe ako o milom eufemizme, ktorý vyjadruje našu zrejmú nechuť zostať v našej východoeurópskej minulosti, no zároveň obavu považovať sa za Západ. Dnes s písaním Východoeurópskeho denník končím. Ale som rád, že sme o niečom takom mohli aspoň chvíľu diskutovať.

T-Station pre mňa nikdy nebolo niečo fantastické, jedinečné a neopakovateľné, niečo, bez čoho by som si nevypil ranné kafe, či čo by zásadne ovplyvňovalo môj hodnotový vývin. Fantastickou a jedinečnou však bola jeho snaha nepodliehať klišé, strieľať si z mindrákov a usmievať sa komplexom. T-Station pre mňa nebolo niečo zásadné a veľké; ale zato poctivé a bez pátosu. T-Station bol pre mňa projekt, azda najmenej zaslepený našimi východoeúropskymi zlozvykmi.

Viac na T-Station.sk.

Z Hoffmanovho dennníku

2008-07-19T16:15:00.002+02:00

"Mám důvod si myslet, že kolegovi Romanovi Martínkovi zapálil včera nad ránem dveře do domu někdo z vás, neonacistů. Nemá vás rád a říká to nahlas. Já vás také nemám rád, přesněji jste mi odporní a považuji za nutné to napsat, i když samozřejmě nemám jistotu, že se k těmto řádkům dostanete. Deník asi nebude váš šálek kávy, předpokládám, že spíše čtete a sepisujete ty své nacistické sviňárny někde na internetu.

...

Ne že by v této společnosti nebyly problémy, ale pokud jde o vás, nejenže je nevyřešíte, ale sami jste jeden velký malér. Odporný hmyz, který je nejlepší už v zárodku hubit, než se tady rozlezete jako mor.

...

Jste gauneři už od pohledu, a není pochyb, že je nezbytné vás důsledně izolovat."

Ivan Hoffman, List neonacistom.

Zápisky zo života píáristu

2008-07-17T17:46:00.004+02:00

Och, áno. Mám teda novú prácu. Nie, nie je to IBM, však by ma tam ani nevzali. Neuvedomujúc si riziká takéhoto kroku mi bolo ponúknuté pekné part-time v istej komunikačnej agentúre, ktorá práve rozširovala svoje PR oddelenie. A to až tak, že členov oddelenia nie je kam usadiť, keďže sa ich počet mnou rozrástol na šiestich. Inu, v súčasnosti riešime túto záležitosť nanajvýš prakticky: jedna kolegyňa sedí na sekretariáte, druhý kolega na IT, ja okupujem dočasne stôl kolegu, čo je na Thassose, pričom sa intenzívne rozhoduje, kam sa mi vsunie aspoň malý stolík. A to teda jedine v prípade, že som ochotný pracovať na svojom Bystríkovi, lebo normálne PC by sa tam už fakt nezmestilo. Ale nevadí, hlavne že máme svoje isté.

Zodpovedný budem za komunikáciu supiš pupiš novej diaľnice, ktorá spojí Brno s Viedňou. Keďže vieme, že Brno je skvelé i Viedeň je skvelá, bude i nová diaľnica skvelá, aj keby ekológov roztrhalo. Však ich aj roztrhá, niečo už na nich vymyslíme. Za týmto účelom momentálne začínam študovať všakovaké mapy a vizualizácie, dnes som presedel tri hodiny na stretnutí, kde mal každý pred menom inžiniersky titul a rozprával veľmi múdro, súdiac podľa toho, že som nie všetkému rozumel. Za týmto účelom sa mienim i ďalej stretávať s ľuďmi, čo hovoria veľmi múdro, a už budúci týždeň ma čaká Ostrava a Praha. Ale zdá sa, že projekt to bude zaujímavý.

Názov mojej funkcie zatiaľ nie je ustálený. Pri pohovore sme sa bavili o akomsi PR asistentovi, ale v mailoch bývam ostatné dva dni predstavený ako PR executive. Osobne sa mienim prikloniť k variante, ktorú budem mať na vizitke, zatiaľ môžte hlasovať, čo by sa vám osobne páčilo viac.

Čo sa sociálna týka, je to zatiaľ bieda - v práci som bol dva dni a nikto ma tam, prisámvačku, nepozná. To neni ako v umastenej filiálke, kde ma z titulu mojej funkcie každé ráno hlasno zdravili, a ak aj nezdravili, tak aspoň v duchu kadeľahšie posielali, ale aspoň že vedeli, kto som. Budeme si musieť na nových kolegov asi najprv zvyknúť, najmä som prekvapený, že sú všetci starší.

I tak ale musím po dvoch dňoch vyjadriť istú spokojnosť. Mám mnohé z atribútov dospelého jobu, od vlastnej firemnej mailovej adresy cez perspektívny služobný telefón, jediné, čo mi chýba, sú stravenky, lebo ja už dlhé roky tvrdím, že ak budem mať stravenky, budem už veľký. Zatiaľ ale stravenky nemám, keďže stravenky sú vec plných úväzkov a ja naplno ešte robiť nechcem.

Ostatne, naplno som robil máločo vo svojom žití, tak na čo s tým začínať?

Východoeurópsky denník VII.: Záruka na radosť

2008-07-16T07:40:00.000+02:00

Každý, kto sleduje správy z našej malej veľkej domoviny takmer každodenne, by mohol časom nadobudnúť dojem, že je to predovšetkým náš vzácny a drahý parlament, ktorý si zvolili všetky ako-tak významné renesančné a pokrokové osobnosti, schopné dohovoriť sa ako-tak po slovensky, za onen legendárny pevný bod, z ktorého pohnú zemeguľou. A to spôsobom dosiaľ nevídaným. Vskutku, laik, v problematike nie celkom zbehnutý, by z počtu bohumilých nápadov a ideí, ktoré naši osvietení zákonodarcovia prinášajú svetu, mohol poľahky zneistieť, či viac ako o géniovi autora nevypovedajú skôr o jeho zamlčaných neurózach z obdobia dospievania (našťastie, o správnosti smerovania našej novej spoločnosti už pochybujú len skutoční spiatočníci, duchovní bezdomovci a iné deklasované živly). Ale nie je to také jednoduché: nie, nie sme to len my a nik iný, kto má na tejto modrej planéte patent na ~~blbosť~~ ~~bizarnosti rôzneho druhu~~ snahu urobiť svet lepším. Snaha urobiť svet lepším je totiž fenomén takpovediac globálneho charakteru.

Viac na T-Station.sk.

Východoeurópsky denník VI.: Gavalieri

2008-07-09T15:24:00.001+02:00

Keď Róbert Fico začínal jedno zo svojich pravidelných extempore k MDŽ slovami „Vážené dámy, šetrite si potlesk, krajší chlapi ešte len prídu“, nemohol som túto jeho nečakanú sebakritiku nepovažovať za prehnanú, ba až neprimeranú. Sledujúc zástupy nadšených obdivovateliek tohto staroslovenského šviháka, vedel som, že v skutočnosti len odľahčene laškuje s babkami socdemokratkami, ktoré majú jeho vtipy jednoducho rady. Ostatne, kto jeho vtipy jednoducho nemá rád. Ostatne, kto nemá rád Róberta Fica, že. Dva roky ubehli ako voda a naša vzácna krajina sa nafúkla do svojej malej veľkej podoby, ani nevieme ako. Promptne sme zaviedli osvedčené maniere z deväťdesiatych rokov, svižne preobsadili figúrky v úradoch a radách, s mladíckym zápalom revidujeme históriu a jeho excelencii pánovi prezidentovi posielame zákony už po redakčných úpravách, aby si bol istý, že poslanci nielenže myslia, ba i cítia. Čo je však dôležité, pod rukami nám tu za ten čas vyrástol sociálny štát, a to dokonca bez toho, aby to ten štát nejako významnejšie postrehol. Nápady nám nechýbajú a to, čo nám nevyjde, hravo prekryjeme dvojnásobne geniálnou ideou: tak sme veľmi nápadito nahradili bohumilý zámer zblížiť deti s ich vlastnými rodičmi zákonom o spoločných vychádzkach do nočných podnikov, obdobne všetkému ľudu prospešným zákazom telefonovať a počúvať hudbu na priechode pre chodcov. Najdôležitejšie úlohy však pred našimi novými vedúcimi kádrami ešte len stoja.

Viac na T-Station.sk.

Východoeurópsky denník V.: Malá veľká krajina

2008-07-02T10:08:00.001+02:00

Naznačil som to už minule: o každom národe existuje mnoho stereotypov a o každom národe sa dá povedať, že mnohé z nich sú viac ako pravdivé. No máloktorý národ dokáže tieto stereotypy tak umne konzervovať pre budúce generácie ako Slováci. Aby sme si rozumeli, mám rád svoju krajinu, najmä pre každodenné istoty a zažitý obraz sociálnej reality, ktorý mi život v nej dáva; neobľubujem prekvapenia a cítim sa lepšie, ak sa deje všetko tak, ako má, a ako to poznám. No ak z nej len na chvíľu odídete (a často ani nemusíte), uvedomíte si, v akom ohromnom zajatí mýtov a klišé Slovensko je, a z koľkých z nich skladá svoj vlastný obraz pred zvyškom Európy.

Pokračuj na T-Station.sk.

Aspoň teda reťazovka

2008-06-30T17:15:00.004+02:00

Bol som cez víkend v Jeseníkoch, ale neviem, čo by som vám napísal, aby to bolo aspoň trochu zábavné či malo nejakú pridanú hodnotu. Že netreba jazdiť so škodovkou v lete do hôr, lebo vám môže vybuchnúť chladiaca kvapalina ešte krátko za Brnom, by vás hádam aj napadlo. Že sme kvôli tomu prišli na chatu o jedenástej (posádka škodovky vlakom po polnoci), zábavné nie je určite. Aspoň teda Lemuelova reťazovka, aj keď si myslel, že nás nevydurí. Jeho blog som čítal ešte v Brne, ale prispievam až zo Senky. Čo je pripomienka banálna len na prvý pohľad; má však fatálny dosah na obsah nasledujúceho príspevku.

Čiže: Lemuel vyzval spriatelenú blogosféru, aby siahla po najbližšej knihe, nalistovala stranu č. 123 a opísala piatu vetu. Náhodou, celkom zaujímavé, aspoň sa uvidí, čo kto na začiatku leta číta. Ja som si dnes z knižnice na celé leto požičal asi desať kusov nevyhnutnej literatúry pre moju že vraj diplomovú prácu, väčšinou úplne základné monografie, ku ktorým som ale paradoxne nemal prístup vo Varšave, keď som s textom začínal. Podľa toho, čo som mal navrchu kôpky dopravenej zo zelenej a výberovej, by som pravdepodobne nalistoval Seymoura Martina Lipseta s Earlom Raabom a ich prehľad chápania krajnej pravice v Severnej Amerike, Martina A. Lee a jeho Beštiu, čo sa prebúdza, či knihu starších príspevkov o českom politickom extrémizme editovanú Petrom Fialom. No ale keďže som už na Slovensku a všetko prípadné intelektuálne pozérstvo mám ešte v cestovnej taške, najbližšia kniha, čo sa mi tu vála, je samozrejme Michal Viewegh, čím sa definitívne hlásim k svojej láske k popkultúre, a to tej čo možno najľahšej.

Nuž ale, pred pár dňami som dočítal poľský preklad Vybíjené (recenzia), zakúpený ešte v Czulom Barbarzyńcovi vo Varšave. Vybíjená je moja najobľúbenejšia kniha od Viewegha, a páčila sa mi i v poľštine, i keď preklad z vydavateľstva Świat Literacki nebol stopercentný (poľsky Zbijany). Samozrejme, že je tak trochu perverzné takto čítať knihy, ktoré som už čítal v češtine, ale berme to čiste v rámci jazykového vzdelávania. Či čo. Čiže, strana 123, veta č. 5 - Tom je práve v kúpeľni, spolužiak Jeff sa sťahuje zo spoločného bytu a berie si Evu, ktorú Tom samozrejme miluje. Práve trochu lepkavejšia pasáž, inak je ale Vybíjená skôr sarkastický kúsok.

Kiedy Jeff wstanie i zobaczy, że posprzątałem, nabierze podejrzeń, że w ten sposób probuję go odwieść od ożenku...

Preklad hádam nie je nutný, ostatne Lemuel tiež nebral ohľady na nás, s angličtinou skôr bojujúcich.