Chcete podnikať? Zopár názorov a rád pre Vás

Poznáte google analytics and adwords?

2009-03-31T16:05:00.002+02:00

Odkedy som rozbehol svoju stránku trávim každý deň aspoň pár minút na google analytics. Je to skvelý nástroj na sledovanie výkonnosti vašej stránky, návštev a trendov. Napríklad viem zistiť, ako sa ku mne ľudia dostali, odkiaľ boli (mesto), koľko času boli, čo hľadali, či sú to noví návštevníci, alebo sa vracajú takí, čo už stránku poznajú a podobne.

Od doby, čo si sledujem informácie o stránke pomocou tohto skvelého nástroja sa mi podarilo zvýšiť počet návštev na stránke o 150 percent. A to viem, že ešte nedosahujem vrchol! Samozrejme, je to dané aj podpornou reklamou cez google adwords, to priznávam, nie všetky návštevy sú zadarmo. Ale vďaka analýzam lepšie viem, do ktorej reklamy mám dať koľko peňazí. Jeden môj známy zadal reklamu agentúre. Tá si berie svojich pár percent, ostatné ide do platenej reklamy. Ale fakt neviem ako to robia, ale vychádza mi to, že za 300 Eur mesačne dostane na stránku tak 270 ľudí. Ja dokážem za 70 Eur dostať na stránku 1300 ľudí. Trošku rozdiel, nie?

Skúste si poštudovať stránky google analytics a google adwords a dočítate sa, čo vám to môže všetko priniesť. Je toho veľa, toto má byť iba ako naťuknitie, nie návod. Pokiaľ chcete, viem vám s tým pomôcť, dokonca sa o tieto veci aj starať, samozrejme za určitú úplatu. Môj mail je biskupic@tabi.sk.Výsledky sú skutočne veľmi zaujímavé.

Naše banky a platby do zahraničia

2009-03-27T14:23:00.002+01:00

Dneska to nie je motivácia alebo všeobecná rada, ale jedna konkrétna skúsenosť z posledných dní. Pozeral som si výpis z účtu a zistil som, že platím šialené poplatky za prevod peňazí do zahraničia, keďže nakupujem tovar pre tabi.sk v cudzine. Dosť mi to zvdihlo tlak, pretože to za mesiac spravilo pád desiatok eur. Tak som nelenil a hneď som išiel rovno do banky.

Prišiel som do banky a hovorím, že veď ste mali do krajín, kde sa používa Euro účtovať poplatok rovnaký, ako za domácu platbu, veď tak to bolo v telke, rádiu, aj v novinách! Tetuška za okienkom ako obyčajne a v každej banke (mám proste zlé skúsenosti) ani len netušila o čom hovorím a tak zavolala vedúceho pobočky. To sú tí ľudkovia, čo zvyčajne vedia ešte o niečo menej, to platilo aj u tohto, ale aspoň mal snahu a začal hľadať v šanónoch. A našiel...

Takže tu je rada aj pre vás. Pokiaľ vypíšete všetky údaje (čo vypíšete, inak by ste nespravili zahraničný prevodný príkaz), zadáte delenú platbu medzi odosielateľa aj prijímateľa a nakoniec, neuvediete žiadnu správu (avízo) pre prijímateľa, platíte napr. do Nemecka ako keby to bola domáca transakcia. Samozrejme, platí to iba ak platbu realizujete v Eurách. Keby som toto mohol použiť, bežná platba by ma stála asi o 6-12Euro na poplatkoch menej. Lenže, problém je v tom, že nemôžete napísať správu prijímateľovi a teda nie je kde vypísať číslo faktúry, resp. variabilný symbol. Ak posielate malému živnostníkovi, je to v pohode. Ale ak posielate platbu do veľkej firmy, je to problém. Čiže ja to neviem využiť, ale možno vy áno.

Ďalšia dobrá alternatíva je platba cez kreditku. Ak sa bojíte zneužitia, použite PayPal.

Marketing a obchod v týchto časoch

2009-03-09T10:43:00.002+01:00

Kam sa pozriem, ktoré médium počúvam alebo čítam, všade kríza. Netečie vám to už tiež hore ušami? Áno, uvedomujem si, že ju tu máme a všetko chápem, ale keď vidím, ako v televíznych novinách, ktoré som mal zapnuté asi po dvoch mesiacoch, vidím recept na falošný paprikáš, zvdíha sa mi z toho tlak.

Kto chce lamentovať, nech lamentuje. Kto nie, nech sa skúsi na tieto časy pozrieť aj tak, že sa nanovo začnú rozdávať karty... Možno ešte pred rokom ste nemali žiadnu šancu sa dostať do biznisu a dnes tú šancu máte. Možno dvere, ktoré boli totálne zabetónované konkurenciou majú dnes už škúlinku, do ktorej môžete zasunúť nohu. A možno nie, možno je čas veriť falošný paprikáš, ja neviem.

Každopádne, čo si myslím, že začína byť v týchto časoch to najdôležitejšie je umenie predať. Keď klesá dopyt, predáva sa ťažšie ako tomu bolo doposiaľ keď mnoho pseudoobchodníkov posedávalo na kávičke a aj tak niečo predali. Tie časy sú už preč, treba zdvihnúť zadok a ísť aktívne hľadať zákazníkov.

Nový zmysel začína mať marketing. Je rozdiel keď obchodník príde do nejakej firmy, kde o ňom a jeho ponuke nikdy nepočuli a je rozdiel keď príde s tým, že už je očakávaný. Snažte sa dosiahnuť stav, kedy o vás budú ľudia vedieť skôr ako prídete, aby ste už nikdy nemuseli chodiť za ľuďmi, ktorí vás nepoznajú. Toto sa dá dosiahnuť iba účinnou a účelnou marketingovou kampaňou. A verte, že marketingová kampaň nemusí byť ani veľmi drahá. Ja som teraz napríklad na www.tabi.sk robil kampaň cez google adwords. Skutočne za pár eur som dostal na stránku kopec ľudí a objednávky začali chodiť.

Možností je ale oveľa viac. Základ je, že určite sa nespoliehajte na obchodníkov. Skúste povýšiť marketing nad obchodníkov. Obchodník je druhý krok. A keď budete najímať nových obchodníkov, pozor na tých, ktorí sa najviac zaujímajú o to, koľko budú mať keď nič nepredajú. Takých poznám tucty. Skutočný obchodník sa zaujíma o to, čo bude mať z toho keď predá.

V týchto časoch je skutočne nutné, aby ste našli nové cesty na predaj a zvýšili počet oslovených zákazníkov. Je nás teraz na menšom smetisku viac ako doposiaľ a prežijú iba tí, ktorí získajú zákazníka. Porozmýšľajte ako si rozbehnúť lepší marketing. Dobrá web stránka, reklama na google alebo etarget, na tomto práve teraz nešetrite. Nanič vám bude plný sklad ak nebudete mať zákazníkov...

No a samozrejme pamätajte na existujúcich zákazníkov. Neplatí vždy, že je lacnejšie udržať existujúceho zákazníka ako získať nového, aj keď to všetci radi hovoria. Toto si musíte zvážiť. Niekedy je existujúci zákazník príťažou. Nenechajte sa chytiť do pasce, že si musíte udržať každého zákazníka za každú cenu. Doba vás núti konať a predávať rýchlo. Zlý zákazník nie je výhra.
Pozor, platí to samozrejme aj naopak, dobrý zákazník je výhra. Kto je dobrý zákazník a kto nie musíte posúdiť sami. Ale niekedy je to zrádne. Myslel som si o jednom zákazníkovi, že má obrovský potenciál, chodil som tam ako na klavír, stále niečo chcel, a nakoniec som si zrátal, že som za 4 roky na ňom zarobil nejakých 30 tisíc, vtedy ešte korún. Treba občas nechať hovoriť čísla a nie predstavy a túžby. Moja chyba, že mi toľko trvalo na to prísť.

V čom podnikať v čase krízy?

2009-02-03T07:13:00.003+01:00

Máme tu finančnú krízu a všetko sa mení. To, čo platilo pred pár mesiacmi, dnes už platí buď v pozmenenej podobe alebo vôbec. Mnohokrát som počul, že finančná kríza je iba výhovorka, že vlastne je to iba bublina a že v skutočnosti žiadna nie je. Neviem, či si to isté myslia aj firmy, ktoré museli skončiť, alebo ľudia, ktorí zostali na ulici pred fabrikou bez práce.

Finančná kríza má ale pre podnikanie aj množstvo príležitostí. Skúsim aspoň zopár, ktoré ma napadajú. Ešte pred nápadmi ale začnem tým, že množstvo skvelých, vzdelaných a skúsených ľudí zostalo bez práce. Práve na tomto vyrástla firma HP pred mnohými rokmi v USA, keď bola kríza. Keď všetci prepúšťali, oni najímali odborníkov... Už toto je veľká príležitosť krízy, nie?

1. Malý závod, výroba
Vďaka finančnej kríze množstvo veľkých podnikov prepúšťa, dokonca krachuje, pretože poklesol dopyt. Pozor, dopyt poklesol, nie že nie je žiaden. To, čo je pre veľký podnik tragicky malá objednávka, môže byť pre malú firmu veľká zákazka. Strojárske firmičky pracujúce v garážach nestíhajú vyrábať, prečo asi?

2. Rekvalifikačné kurzy
Myslím, že keďže ľudia si budú hľadať prácu a práce je menej predtým, bude väčšia konkurencia v boji o každé voľné pracovné miesto. Vyhrá ten lepší. Myslím si, že rekvalifikačné kurzy zažijú svoj veľký come-back.

3. Multilevel marketing
Zo zahraničia je známe, že práve v regiónoch a časoch, keď sa ľuďom nedarí, začnú sa viac orientovať na multilevel marketing. Nebudem hodnotiť, či je to dobré alebo nie, záleží na tom, o aký multilevel ide. Pre tých, ktorí nevedia, čo to je, napr. Amway, Herbalife, OVB a pod.

4. Šetriace programy, investovanie peňazí
Myslíte si, že je to choré počas krízy? Vôbec nie. Ľudia si budú musieť šetriť peniaze ďaleko viac ako v časoch, keď mali na všetko v dispozícii úver na 100 percentné prekrytie. Ponúknite im možnosť bezpečne investovať. Nie je to ľahký chlebíček, ale môže byť veľmi výnosný. Pre mňa je v tejto oblasti veľmi atraktívna solárna fotovoltická elektráreň. Návratnosť cca. 10 rokov. Zdá sa vám to byť dlho? A zapeplovali ste dom? Akú návratnosť vám povedali tam? Pozrite moju stránku www.tabi.sk.

5. Spoločné nakupovanie
Na túto tému som už videl zopár firiem. Ide o to, že ako jednotlivec kúpite tovar za nejakú sumu, keď vás ale bude 100 alebo ešte viac, cena bude lepšia, pretože budete kupovať s množstevnými zľavami. No a tá firma, ktorá to zastrešuje si berie nejaký poplatok...

Ok, toto je mojich 5 rýchlych tipov. Ak máte ďalšie, sem s nimi. Niečo vyberiem a zasa popíšem.

Milionárom za minútu

2009-01-09T08:16:00.002+01:00

Minule som bol na jednej návšteve a v knižnici som si všimol knižku "Milionárom za minútu". Príliš tuctový názov, pomaly až odpudzujúci, ale zároveň vyvolávajúci zvedavosť. Tak sa pýtam pani domu, či ju niekto čítal. Že nie. Tak som si ju požičal.

Doma som ju hneď začal zo zvedavosti čítať. Vtipné je, že je rozdelená podľa hemisfér na lepšie pochopenie na ľavú stranu, kde sú logické postupy a pravú stranu, ktorá je emocionálna a teda na pochopenie princípu statia sa milionárom sa používa jednoduchý príbeh. Čítate teda polovicu knihy.

Prvé som si prečítal príbeh. Bol o jednej pani, ktorej zomrel manžel a jeho rodičia jej zobrali deti, pretože oni boli bohatí a ona chudobná. Nakoniec súhlasili so stávkou, že ak za 90 dní zarobí milión dolárov v hotovosti, deti jej vrátia. Mala skvelú mentorku, ktorá bola veľkou milionárkou a tá jej ukázala správnu cestu. Samozrejme, príbeh skončil dobre.

V logickej časti bolo z mojho pohladu celkom rozumne vysvetlené, čo treba spraviť, ako treba myslieť a žiť, aby sa človek k tomu miliónu dolárov, resp. u nás Eur, dopracoval.

Ešte sa nabudúce vrátim k jednej časti, ktorá ma veľmi zaujala. Ide o to, že autori nás nabádajú, aby sme 10 percent svojich príjmov darovali na dobročinné účely. Tá myšlienka sa mi veľmi páči. Každopádne, napriek tuctovému názvu, tá knižka sa oplatí prečítať, môžem silne doporučiť.

V čom podnikať

2008-11-13T11:12:00.002+01:00

Dneska sa po dlhšej dobe ozývam a bude to iba krátky príspevok. Dosť som v poslednom čase zaujatý tzv. zelenou energiou. Je to krásna cesta, ako podnikať v každej krajine, na Slovensku bude od nového roku výkup 13,50 Sk za jeden kilowat. Rátal som návratnosť takejto investície do solárnych fotovoltických systémov a vychádza to niekde medzi 4 až 5 rokov.
Keď si zoberiete, že záruka na solárne panely je 15-25 rokov, myslím si, že je to krásna príležitosť pre skvelé podnikanie. Celkom ma zaujíma váš názor. Mnohých odradí, že štát nákup solárnych systémov nedotuje, napríklad v porovnaní s Českou Republikou. Myslíte, že je to taký problém? Ani tam to nedotujú pre podnikanie iba pre použitie doma. Ale my sa tu bavíme o podnikaní...
Veľmi vás prosím o reakcie na túto tému. Budem sa jej bližie venovať aj v ďalších príspevkoch, ale chcel by som mať spätnú väzbu...

Rozumieť peniazom

2008-10-14T08:19:00.002+02:00

Poctivo čítam knihy o tom, ako podnikať úspešne a až prednedávnom som pochopil, ako to myslia s porozumením peňazí. Veď, hovorím si, viem aké sú moje príjmy a aké sú moje výdavky. Len nemám čas sa tomu venovať, pretože mám príliš veľa práce. Veď nakoniec, na to mám účtovníčku.
Lenže čo som zistil, keď som sa obzrel späť. Neviem ako si reálne firma stojí, pretože všetky podklady má účtovníčka, príjmy a náklady do konca roka viem odhadnúť iba tak z pamäti, neviem povedať, ktorá z mojich činností je ekonomicky zaujímavá a ktorá je stratou času, iba si to myslím. Dokonca ani neviem povedať, či je fakt pravda, že väčšinu roboty urobím u nás vo firme ja, alebo je to iba moja predstava.

Čítam teraz jednu knižku, volá sa Small Business Finance. Napísali ju tréneri kurzu o peniazoch na London Business School. Celkom zaujímavé čítanie. Najvtipnejší bol úvod. Píšu, že spravili štúdiu, podľa ktorej iba 1 podnikateľ z 50 rozumie peniazom. Tí, ktorí sa prihlásili na kurz mali toto spoločné:

nevedeli ako sa im vo firme finančne darí - či sú v zisku alebo v strate
boli extrémne vyťažení
boli veľmi šikovní
zvyčajne nevedeli kedy rásť a preto si všetko robili sami

Neveril som vlastným očiam keď som to čítal. Veď ja som tiež taký. Tiež nemám prehľad o vlastnej firme. Ako to vlastne celé tie roky podnikám? Takže zopár náprav spravím hneď a ostatné ako budem ďalej čítať. Moje prvé finančné kroky:

naučiť sa základy podvojného účtovníctva
naučiť sa čítať Súvahu, Výsledovku, Výkaz ziskov a strát, Výkaz majetku, atď.
nainštalovať si u seba účtovníctvo a nech mi účtovníčka posiela exporty od nej
spraviť si analýzu faktúr - vydaných i prijatých, aby som vedel za nejaké obdobie povedať, čo je ziskové a čo naopak stratou času
pripraviť si do konca roka cash-flow po týždňoch, ako sa predpokladá, že sa budú financie vyvíjať a pravideľne to korigovať podľa reality

Toto sú moje kroky. Možno vy ste v pohode, potom sa len usmievate. Niekto to proste má asi viac v krvi a niekto sa to musí naučiť...

Zjednodušený pohľad na hypotekárnu krízu

2008-09-17T08:18:00.002+02:00

Viem, že pohľad, ktorý teraz popíšem je vcelku zjednodušený, ale nejako takto by to kľudne mohlo byť...

Začneme tým, že je všetko v poriadku, t.j. pár rokov späť. Banky ponúkajú nie príliž ľahko získateľné úvery, ceny nehnuteľností sú na nejakej cene. Aby sme neboli iba v teoretickej rovine dajme, že byt stojí 1 milión korún.

Stúpne ekonomická sila obyvateľstva a banky vedia, že predať hypotéku je úžasný business, veľmi ľahko a dobre zarobený veľký balík peňazí. Tak sprístupnia úvery čo najväčšiemu množstvu ľudí. Dajú lepšie percentá, zníži sa potreba zabezpečenia, ľudia nemusia mať našetrených 30 a viac percent, aby nehnuteľnosť získali, nemusia mať ani taký príjem. Rapídne vzrastie počet tých, ktorí si hypotéku môžu dovoliť. Prenájmy sú drahšie ako platenie hypotéky.

Logicky vzrastie dopyt po bytoch, každý chce bývať vo vlastnom. Na základe tohto dopytu začnú stúpať ceny nehnuteľností. A náš byt zrazu stojí 2 milióny. Ten istý byt, iba o pár rokov starší. Mnoho ľudí sa neskoro spamätá a začne nakupovať byty, pretože nájmy sú stále vysoké a považujú to za skvelú investíciu. Lenže s rastúcou ponukou klesajú aj prenájmy...

Po ukončení fixácie úrokov na hypotéke začne banka percentá zvyšovať. Je to aj preto, že na začiatku tie percentá boli znížené aby pritiahli čo najviac ľudí. A tak ľudom rastú splátky. A začne rásť aj skupina ľudí, ktorí to nebudú stíhať platiť. Banky majú neplatičov a ich počet rastie.

Tak sa banky začnú brániť tým, že sprísnia podmienky na udelenie úveru. Volajú to ochranou svojich zdrojov. Menej ľudí dostane úver a klesne aj dopyt po nehnuteľnostiach, nemá totiž kto kupovať.

Vzhľadom na nízky dopyt začnú klesať ceny nehnuteľností, ktoré predtým rástli ako zmyslov zbavené. Náš spomínaný byt sa dostane na hodnotu 1,5milióna. Bavme sa teraz o tých, ktorí kúpili byt, keď stál 2 milióny. Banka im zvýšila úroky a tak platia dosť veľa peňazí.

Pokiaľ by to nezvládali platiť, musia byt predať. Lenže jeho cena klesla tak, že keby ho predali, ešte stále sú v mínuse a vlastne by nemali ani byt a ešte aj dlh 500 tísíc v banke. Prečo 500 tisíc? Pretože banky vymysleli super vec /pre ne, nie pre ľudí/, ktorá sa volá anuitné splácanie. To znamená, že keď vám napíšu, že úrok je 6 percent, to nie je tak, že vaša splátka sa skladá zo splátky istiny vo výške 94% a úroku 6%. Je to tak, že najskôr sa platia úroky a až potom istina. Prvý rok je to okolo 90% úrok a 10% istina. Tak sa vám stane, že po nejakých 2 rokoch nemáte skoro nič z dlhu splatené, platili ste totiž iba úroky. Tento pomer sa rokmi mení, keď má banka pokrytý svoj zisk.

Ak by ste si mysleli, že šanca pre takýchto ľudí je, že prejdú do druhej banky, ktorá má v reklame lepšie podmienky, je tu jedna perlička. Totiž podľa zákona o hypotékach sa hypotéka dá použiť iba na kúpu nehnuteľnosti. Toto kto vymyslel bol buď vlastizradca alebo mentálne retardovaný. Znamená to to, že nemôžete ísť do inej banky a zobrať si tam hypotéku, aby ste ňou vyplatili tú, ktorú máte. Pretože to nie je kúpa nehnuteľnosti... Takže banka si vás uviaže a skoro nemáte šancu s tým bojovať.

No ale späť k nášmu príbehu. Čo s tými chudákmi, ktorí nestíhajú platiť a ich byt už nemá takú hodnotu, aby jeho predajom získali dosť prostriedkov, aby aspoň vyplatili úver v banke? To je otázka na ktorú nepoznám odpoveď. Ale asi nie som sám, keďže tu máme krízu.

To, že na Slovensku ešte nie je, je podľa mňa dočasné. Samozrejme, pokiaľ niekto má peniaze, v čase prepadu ceny nehnuteľností ich môže nakúpiť, počkať pár rokov, kým všetko prejde a super na tom zarobí. Kto peniaze nemá, toho čakajú ťažké časy. A osobne si myslím, že na tom má podstatnú vinu bankový sektor.

V čom podnikať?

2008-09-05T08:11:00.003+02:00

Keďže vidím, že otázka v čom podnikať je pre vás podľa štatistík na prvom mieste, síce je to v rozpore s tým, čomu verím a o čom píšem, ale skúsim zopár nápadov, ktoré som vyčítal na webe.

1. Parkovisko pre dlhé parkingy
Všetci robia parkoviská na pár minút, možno na pár hodín. Ale kde parkujú ľudia, ktorí idú na dovolenku alebo letia niekam lietadlom? Buď to risknú niekde v uličkách alebo u známych, hlavne keď nie sú z mesta, odkiaľ odchádzajú. Čo tak urobiť parkovisko práve pre nich? Rozumná denná sadzba, uzavreté. Ja viem, že na letisku BA niečo také je, ale nie každý tam zostane kvôli cene.

2. Štvorčekový papier s bielymi čiarami
Všetky čiary sú dnes na štvorčekových papieroch tmavšie ako papier. Keby tomu bolo naopak, lepšie by vyznel text, ktorý napíšete. V Kanade, Nemecku, Nórsku, Švédsku a v UK sa už predáva. Možno by to stálo za to dovážať a predávať do aj na Slovensku. Zastúpenie tu nie je.

3. Reštaurácia, kde si jedlo uvarí každý sám
Ideálne pre rôzne neformálne stretnutia, zvyčajne týkajúce sa obchodu. Manažéri sa uvolnia, bavia sa otvorenejšie a nestresujú sa iba prácou. Veľmi radi si zaplatia za to, že jedlo nedostanú hotové ale musia si ho pripraviť. Profesionálny kuchár by mohol slúžiť ako poradca ak siho zavolajú na pomoc.

4. Plánovanie darčekov
Každý má rád spontánne darčeky, ale nie vždy je na to čas a o fantázii ani nehovorím. Čo tak spraviť špeciálny portál, ktorý by komunikoval s mnohými elektronickými obchodmi a tam by si používateľ popísal svojich blízkych s dátumami narodenia. Potom by si iba pozadával z rôznych obchodov vždy, keď nájde niečo zaujímavé a keď príde čas, portál sám tovar objedná a doručí oslávencovi.

5. Kníhkupectvo
Ja viem, úplne bežný nápad, ale ľudia naozaj čítajú a čítajú veľa. Asi by som nešiel do elektronického, ale kamenné by bolo super, hlavne keby malo svoj charakter. Postupne sa mnohé kníhkupectvá menia na obchodné domy. Treba vytvoriť niečo, kde sa ľudia budú cítiť ako doma, kde sa budú stretávať s priateľmi, alebo si tam iba prídu niečo prečítať. To znamená mať knihy len tak na prečítanie. Také spojenie domova, knižnice a kníhkupectva.

Tak, aspoň niečo. Ale do čoho by som ja osobne nešiel (to berte iba ako môj názor, nie radu. Platí v čase písania, trh sa stále vyvíja):

elektronický obchod - akýkoľvek
bio potraviny
realitná kancelária
investícia do nehnuteľností za účelom prenájmu

Je dobrý nápad základom podnikania?

2008-08-28T07:59:00.002+02:00

Pozerám sa do štatistík návštevnosti môjho blogu a zisťujem, že najviac vás zaujíma v čom podnikať. Musím Vám povedať, že to je logické a keby som sa chcel orientovať iba na návštevnosť, každý týždeň by som uverejnil zopár tipov. Ale dnes sa na túto otázku pozriem inak.

Nedávno som dočítal úžasnú knihu "Firmy, ktoré pretrvávajú" (Built to Last) od Jima Colinsa a jeho kolegu, ktorého meno som si žiaľ nezapamätal. Je to vlastne vedecká štúdia, ktorá hodnotí 18 firiem, ktoré nazýva vizionárske a ku nim 18 porovnávacích firiem. Každá z týchto firiem je na trhu cca. 100 rokov, niektoré ešte podstatne viac.

Myslíte si, že všetky začínali s tým, čo robia dnes, alebo že všetky začínali s nejakým nápadom? Vôbec nie. Mnohé z nich vznikli, pretože ich zakladatelia proste chceli podnikať a dokonca ani netušili v čom. Takým príkladom je Mariott. Dnes všetci vieme, čo je Mariott, ale vedeli ste, že jej zakladateľ s manželkou sa rozhodli podnikať, založili firmu a až potom začali hľadať možnosti?

Alebo že 3M bola na začiatku skrachovaná baňa, že Boening chvíľu predával nábytok, Sony polievky, IBM mäsiarske váhy?

Veľa ľudí má problém s tým, že čaká na skvelý nápad a keď ho bude mať, začne podnikať. To je chyba. Ľahko sa môže stať, že keď začnete sa ten nápad ukáže ako zlý. Čo potom? Nazad do zamestnania a pár rokov splácať dlhy? Ešte inak. Povedzme, že máte skvelý nápad ale ešte ste nepodnikali. Určite podnikanie zvládnete, keď ho nepoznáte? Odkiaľ zoberiete skúsenosti? A odkiaľ peniaze? Nechcem vám vstupovať do svedomia, iba vás motivovať.

Začnite podnikať aj popri zamestnaní, naučte sa, ako sa to robí, aké sú zákony, ktoré potrebujete vedieť, účtovníctvo, obchodné jednania, vedenie malého tímu ľudí (kľudne externých ako na začiatku budete aj vy), reklamu, vybavovačky a kopec iných "drobností". Toto urobte v malom a až s týmito skúsenosťami budete pripravení na väčšie podnikanie bez zbytočného hazardu.

Jednoducho, kľudne začnite a nečakajte na skvelý nápad, ktorý vám zarobí miliardy. Ten totiž treba vedieť zrealizovať...

SolarSys.sk - predstavenie - predajca solárnych systémov

2008-08-04T08:53:00.003+02:00

Dnes trošku využijem svoj blog na reklamu mojej novej aktivity. Jedná sa o spoločnosť, ktorá sa venuje predaju solárnych fotovoltických systémov. Web stránku máme www.solarsys.sk.

Myslím si, že v solárnej energii je obrovská budúcnosť a že úspora finančných prostriedkov za nákup energii je iba malá časť toho, čo vám solárna energia prinesie. Ďalším nezanedbateľným aspektom je fakt, že množstvo krajín okolo tej našej odkupuje od domácich výrobcov elektrickú energiu, takže im v podstate nielen šetria peniažky ale ešte naopak, domáci výrobcovia si môžu zarobiť. A čo sa týka dotácií na Slovensku, od nového roka by sme ich mali mať rozbehnuté aj tu. Taaaakže možno aj toto je cesta ako si zarobiť alebo začať úspešne podnikať. Veď elektrickej energie máme nedostatok...

V neposlednom rade je tu aj ochrana životného prostredia. Solárny panel na rozdiel od napr. tepelnej elektrárne neznečisťuje životné prostredie. No a všetci chceme, aby aj naše deti a deti ich detí mohli chodiť voľne po prírode, bez rúška na tvári, nie?

Takže ak máte čas a chuť, www.solarsys.sk je tu pre vás. Kľudne sa nás čokoľvek spýtajte, radi odpovieme. Ceny ku produktom postupne dopĺňame.

Základné akcelerátory úspešného podnikania

2008-07-24T18:51:00.002+02:00

Touto témou som sa v minulosti už zaoberal, ale považujem ju za dôležitú a tak o nej niečo popíšem aj dnes.
Pokiaľ si myslíte, že základ úspechu je výborný produkt, potom by som si opäť dovolil nakresliť MI trojuholník od pána Kiyosakiho:
1. produkt
2. právne záležitosti
3. systém
4. komunikácia
5. tok peňazí
Po stranách si predstavte: tím, vedenie a spodná strána poslanie.
Produkt je iba špičkou ľadovca, ktorý stojí na nasledujúcich pilieroch.

Čiže fajn, že máme produkt, ale pokiaľ nemáme doriešené právne vzťahy, komunikáciu so zákazníkom a taktiež vnútri tímu, či tok peňazí, skôr či neskôr to tvrdo zabrzdí náš cieľ. Takže myslime na to globálne.

No, lenže, čo sú tie akcelerátory businessu? Veľmi jednoduché. Sú dva a síce: peniaze druhých ľudí a čas druhých ľudí.
Nie je múdre dávať do businessu všetky svoje peniaze, nájdite si niekoho, kto vám na to prispeje. Nech spolu nesiete riziko. Ja viem, že to nie je ľahké, banky na Slovensku vôbec nepoznajú pojem riziko, ale pohľadajte. Môžu to byť aj vaši zamestnanci. A môže to byť dokonca tak, že sa s nimi dohodnete na menšej mzde s tým, že keď sa rozbehnete im všetko doplatíte aj s bonusom. Verte, dá sa to. Bill Gates začal práve takto.

A čas druhých ľudí. To nemusia byť vždy iba zamestnanci, to môžu byť rôzne formy spolupráce cez brugádnikov, živnostníkov, pomôcť môže i rodina, možno dobrí kamaráti... Vtipné je, že práve v týchto dňoch som prijal dvoch ľudí a zisťujem, že mám ešte menej času, lebo ich treba zaučiť, pripraviť pre nich prácu a kontrolovať výsledky. Ale to je dočasné a verím, že práve ich čas ušetrí ten môj. Takže, začnime aktívne spolupracovať...

V čom podnikať

2008-07-14T07:57:00.002+02:00

Keď sa dívam do štatistík vyhľadávaní, práve toto slovné spojenie definitívne vyhráva. Aj preto sa mu dneska chcem trošku povenovať. A ešte, pred pár mesiacmi som viedol diskusiu s jedným návštevníkom stránky, ktorý mi písal, že nie je šanca zohnať peniaze na začiatok jeho podnikania, takže sa krátko vrátim aj k tomu.

V čom podnikať. Nezakladajte si firmu preto, že viete v čom podnikať. Ja som si firmu založil, pretože som chcel čistiť počítače. Samozrejme, nemal som ani tušenia čo je to prieskum trhu. Skočil som na živnosťák a bolo to. Krátko po založení som zistil, že absolútne nikto o moju službu nestojí. Tak som začal robiť niečo iné. Teda, ak viete v čom podnikať, ťažko povedať, či to bude platiť aj za pár týždňov či mesiacov. Verím, že lepšie ako vedieť v čom podnikať je ísť na to takto:
1. založte si firmu
2. vyberte si smer, čo chcete dosiahnuť, ktorým sa chcete uberať - všeobecný ale taký, aby to bol váš cieľ
3. začnite a kľudne kráčajte ku svojmu cieľu kľukatými cestičkami

Napríklad, cieľ môže byť "stať sa technologickým lídrom" alebo "žiť pre aeronautiku, robiť všetko preto, aby som bol v tejto oblasti najlepší". Úmyselne som zvolil tieto dva príklady, prvý pochádza od spoločnosti Sony a druhý od spoločnosti Boeing.

No a bod 3? Ako veľmi kľukaté by tie cestičky mali byť? Ako som písal v minulom článku, keď začínalo Sony, robili polievky zo sladkej fazule a Boeing predával nábytok. Takých prípadov je celý kopec. 3M bola baňa a pod. Proste, nejak začali, pretože chceli a počkali si na to, aby mohli podnikať v tom, čo chcú. Nemuseli tým nutne začať, prišli k tomu.

To môže byť odpoveď aj pre toho návštevníka, ktorý sa ma kedysi pýtal, kde zobrať peniaze na podnikanie. Začnite robiť hocičo, kľudne niečo iné a keď si zarobíte, potom ich investujte do svojho sna. A že sa jedná o veľa peňazí? Aj banka vám skôr dá úver, keď vidí vašu podnikateľskú minulosť. Tak šup šup na živnostenský úrad {:o).

Firmy, ktoré pretrvávajú

2008-07-11T10:21:00.002+02:00

Nedávno som si kúpil knižku "Firmy, ktoré pretrvávajú", resp. "Built to last". Žiaľ, nemám ju tu pri sebe, aby som doplnil, kto ju napísal, to nabudúce. Zatiaľ som prečítal možno prvých 70 strán, takže neviem, čo ma čaká ďalej, ale z toho, čo som čítal ju môžem viac ako doporučiť pre všetkých, ktorí chcú podnikať dlho a ktorí chcú vybudovať niečo, čo tu bude možno aj o 100 a viac rokov.

Celá kniha je koncipovaná tak, že na základe prísneho výberu bolo zvolených 18 organizácii, ktoré sa dajú hodnotiť ako vizionárske a ku nim boli vybraté porovnávacie firmy, ktoré sú síce lepšie ako je priemer na trhu, ale podstatne horšie ako vizionárske firmy. Nájdeme tu také zvučné mená ako Merck, HP, IBM, Procter&Gamble, Philip Moris, Sony, 3M, Ford a ďalšie. Priemerný vek vizionárskych firiem sa blíži ku 100 rokom.

Mimo iných vecí ma zaujala jedna zmena v myslení v porovnaní s tým, čomu som veril ja. A viem, že aj vy, lebo to vidím v štatistike vyhľadávaní, ako ste sem prišli. Väčšina hľadá výrazy ako "v čom podnikať". Pritom, to nie je také dôležité ako "prečo podnikať, prečo tu sme". Pokiaľ si myslíte, že pre peniaze, nájdite si lepší dôvod, toto jednoznačne nestačí. Čo chcete dať spoločnosti a/alebo svetu? Len brať peniaze alebo ich chcete zarábať ako prostriedok na ďalšiu úspešnú existenciu vašej firmy? Myslíte si, že ak dnes začnete firmu iba pre nejaký podnikateľský nápad, že tá firma tu bude ešte za 100 rokov? Veď za takú dobu sa skoro každý nápad stane zastaralý a veľa trhov už nebude existovať a budú existovať iné.

Začnite inak. Vaším podnikateľským dielom nemá byť nejaký produkt ale vaša firma. A ona sa prispôsobí trhu a keď budete mať ozajstný dôvod, prečo ste tu, budete tu vždy. Vedeli ste, ze Boeing predával nábytok, alebo že Sony predávali fazuľové polievky? Vedeli, čo chcú, ale potrebovali nejako začať a to sa zadarmo nedá. Nestonali a urobili niečo, čo nemá nič spoločné s ich súčasnou podobou, aby začali a prežili.

Aj vy. Založte si firmu z tých správnych dôvodov, pre skutočný víziu, cieľ, ktorý nie je závislý na čase, produkte či trhu. Začnite kľudne dnes, nečakajte na skvelý nápad. Ten možno nikdy nepríde...

Nekúpil by som kmeň poistencov EZP

2008-07-07T07:37:00.003+02:00

Ja viem, že mi ho nikto neponúka a ani naň nemám peniaze. Ale ani keby som bol na mieste ľubovoľnej z poisťovní, nešiel by som do toho. Aspoň z môjho laického pohľadu, ktorý vám tu skúsim vysvetliť.

Kmeň poistencov EZP je cca. 120 tisíc ľudí. Dovolím si tvrdiť, že významnú časť týchto ľudí pritiahla a zapísala spoločnosť OVB, ktorá za to samozrejme schrumkla príjemnú províziu. Nemám informáciu koľko sa za jedného klienta dáva, ale keďže niektorí OVBáci mali aj tri tisícky za klienta, firma musí mať určite viac, inak by neskončila minulý rok v tak závratnom zisku.

Keď si niektorá poisťovňa kúpi kmeň, znamená to, že bude musieť za každého poistenca zaplatiť dve tisíc korún EZP-čke a ešte bude musieť znášať jej staré záväzky. No a toho sa všetky boja. Kto vie prečo, možno sa predpokladá, že tie záväzky sú významné...
No a teraz, keď už niektorá poisťovňa takúto investíciu spraví, čakalo by sa, že sa jej to vráti.

A práve tu opäť podľa mňa nastúpi spoločnosť OVB. Veď jej pracovníci chodia po klientoch každý deň a práve jej klienti sú teraz v hre. Keď niektorá poisťovňa kmeň kúpi, OVB z toho nebude mať províziu. Takže je to zlá poisťovňa a treba ju zmeniť. Veď pokiaľ tu máme takto "zlúdených" 120 tisíc klientov a z každého by sme mohli mať minimálne 3tisícky, to je 360 miliónov a to už stojí za to trošku sa posnažiť.

Takže, prečo by som ja byť poisťovňou kmeň poistencov EZP nikdy nekúpil? Pretože je to kmeň nestály a skoro učite podstatná časť z neho prejde do inej poisťovne, preto.

Inak, ja som bol tiež poistencom EZP. Nedostal som dodnes od nich žiadny list, dokonca ani hromadný mail, že sorry, balíme to tu. Ozvala sa mi akurát Spoločná zdravotná poisťovňa, že som dočasne u nej. Týmto si ma teda EZP a jeho hlavný akcionár moc nezískali...

Podnikateľ môže robiť chyby

2008-04-29T17:37:00.003+02:00

Zasa som sa na nejakú dobu odmlčal, je to zčasti preto, že mám veľa práce a taktiež preto, že som chcel nazbierať nové námety, o čom všetkom by som vám mohol napísať.
Dneska sa zameriam na chyby a ich význam v živote podnikateľa.

Už dávnejšie som písal o tom, že som čítal knižku od pána Roberta Kiyosakiho s názvom "Ako podnikať úspešne". Odvtedy som si od neho prečítal ešte ďalšie dve či tri knihy, pretože sa mi veľmi páči jeho štýl písania. No ale prečo to opäť spomínam. Preto, že mnohokrát sa v jeho knihách stretnete s názorom, že chyby podnikateľ robiť môže, možno aj musí a zamestnanec nie. Celkom som si myslel, že to chápem, až..... Až som mal niekoľko pohovorov na pozíciu administratívnej pracovníčky a položil som uchádzačkám otázku: "bojíte sa robiť chyby?"

Až pri ich odpovedi som si uvedomil, že to nie sú iba slová. Skoro každá mi odpovedala: "áno, bojím sa robiť chyby, robím všetko preto, aby som chybu nespravila". Toto je postoj zamestnanca. Ja ho nekritizujem, ale vy pokiaľ ste zamestnanci a chcete začať podnikať, odpovedzte si na túto otázku tiež. Úspech u zamestnanca a podnikateľa nie je to isté. Je to vec iného postoja, iného pohľadu na svet. Nechcem mudrovať, tiež nepatrím ku hviezdam podnikateľského neba, ale je to môj názor.

Vrátim sa ku chybám. Keď sme boli deti a učili sme sa chodiť, alebo neskôr bicyklovať. Koľkokrát sme spadli, kým sme to zvládli? Čo by sa stalo, keby sme si vtedy povedali, že proste nechceme padnúť? Neriskli by sme to? Nie? Možno by sme nechodili, nevedeli sa bicyklovať a množstvo iných prirodzených vecí. Žiaľ, neskôr v škole sme sa dozvedeli, že za chyby sa platí a začali nám vštepovať, že sú zlé. V práci nás potom natoľko udupali, že sa stalo naším presvedčením, že chyby sú naozaj zlé a nesmieme ich robiť. Niekto povedal, že sa máme učiť z cudzích chýb, že iba hlupák sa učí z vlastných.

Normálne to cítim ako krivdu voči nám všetkým, že sme museli počúvať takéto hlúposti a že tisíckrát opakovaná lož sa stáva pravdou.

Prestaňme veriť povedačkám! Blázon je ten, kto sa z chýb nepoučí, ale v žiadnom prípade nie ten, kto ich robí. Veď spraviť chybu je tiež prejav slobody. Áno, áno, počujem ako si hovoríte, že ste si každú chybu v živote vypili. Veď áno, to patrí k tomu. Ale je tisíckrát horšie žiadnu nespraviť, pretože sa bojíte posunúť sa trošku viac dopredu. Je to kruté, ale neúspech nás učí a úspech otupuje.

Celkom by sa mi páčila myšlienka takéto úspešného tupca {:o). Len svet je taký, že kto nerastie, upadá. Neverím na dlhodobú stabilitu. Buď ste na ceste hore alebo dole. Dokonca ani naša matička zem nie je rovná...

Môj zážitok s Tatra bankou, a.s. - finále

2008-04-17T08:32:00.002+02:00

Po dlhšej dobe si opäť sadám ku svojmu blogu a posledný krát sa idem venovať môjmu zážitku s Tatra Bankou. Neuveríte, ale dnes pozitívne. Predčasom som poslal na reklamačné oddelenie list, ktorý som tu zverejnil. No a prišla mi odpoveď. Ako som sľúbil, uverejním ju tu. Nech sa páči:

-----
Vážený pán Biskupič,

Tatra banka, a.s. týmto potvrdzuje prevzatie Vašej reklamácie dňa 4.3.2008 vo veci úhrady dlžnej sumy za kreditnú kartu VISA. Dovoľte, aby sme sa vyjadrili k jej obsahu.

Vážený pán Biskupič, k hlavným ideám filozofie Tatra banky patrí poskytovať svojim klientom bankové služby vykokej kvality pri maximálnej úrovni komfortu. O to viac je nám ľúto, že sa tak nestalo vo Vašom prípade, za čo prijmite naše ospravedlnenie.

Vašu reklamáciu sme uznali ako oprávnenú a na Váš kartový účet sme vrátili poplatok za výzvu na zaplatenie vo výške 1.000,- Sk zo dňa 22.2.2008 a sankčný úrok vo výške 7,58 Sk zo dňa 11.3.2008. Opravné zúčtovania budú zobrazené vo výpise vystavenom dňa 8.4.2008. Výpis bude obsahovať preplatok, ktorý si môžete vyzdvihnúť predložením tohto listu po uvedenom dátume v pobočke Tatra banky, a.s. Všetky záväzky súvisiace s danou kartou sú vysporiadané. Zároveň si Vás dovoľujeme informovať, že v súvislosti s úhradou dlžnej sumy za kreditnú kartu VISA z februára 2008 nebude evidovaný záznam v úverovom registri.

Vážený pán Biskupič, príjmite, prosíme, ešte raz naše ospravedlnenie za spôsobené nepríjemnosti.
------

Poviem vám, nie som notorický sťažovateľ a preto je si ma ľahké udobriť. Tento list považujem za svoju výhru a pozitívny krok zo strany banky. Týmto pre mňa táto kauza skončila a už budem písať iba o veciach, kvôli ktorým tento blog vznikol. Každopádne, je to motivácia aj pre ostatných, že nadávať doma alebo pri pive nepomôže, treba aspoň niečo spraviť.

Každá veľká spoločnosť má zavedené metodiky a postupy, ktoré vychádzajú zo systému manažérstva kvality. Povinne musia každú reklamáciu zaevidovať a riešiť. Nie vždy vo váš prospech, to je logické, ale aspoň sa na to niekto pozrie. Verím, že sa tešíte so mnou.

Môj zážitok s Tatra bankou, a.s. II

2008-03-27T12:24:00.003+01:00

Od môjho predchádzajúceho článku prešiel mesiac. Chcel som napísať aj skôr, ale nejako som nestíhal. A trošku som aj čakal, že dostanem odpoveď na môj list, čo som poslal do Tatra banky a budem vám môcť napísať, ako to celé dopadlo.

Pobavíte sa. Prišiel mi list z Tatra banky. Celý nedočkavý som ho otvoril a.... poslali mi výpis z toho môjho neexistujúceho účtu, že im ešte dlžím 7,50Sk. Ale keďže neviem prečo, ale asi zo zvyku, nemajú radi drobáky, rovno mi to zaokrúhlili na 8,- Sk. Je mi z toho ťažko. Normálne sa bojím, že sa ich nezbavím. Je toto normálne? Najskôr som chcel ísť do banky naživo a zaplatiť iba 7.50,- Sk. Nevidím dôvod na takéto zaokrúhľovanie. A nemám ich rád a chcel som byť malicherný. Ale potom som zistil, že mi reálne na zaplatenie zostalo tak málo času, že som to musel poslať na ich účet aby som neplatil ďalšiu pokutu. Tak som do textu pre prijímateľa aspoň napísal, že sú zlodeji. Uvidíme reakciu.

Na list mi zatiaľ neodpovedali. Keď sa tak stane, odpoveď uverejním tu. Aj keď mám podozrenie, že asi ani nepríde... Už ste sa stretli s takýmto prístupom niekde? Arogancia a vyslovená drzosť. Ak mi príde ďalšia platba už to budem riešiť s nejakým ombucmanom alebo čo. Veď ja si tu chcem spokojne žiť a podnikať a nie sa otravovať s takýmito hlúposťami.

Už vám chcem písať aj veci, ktoré sú naozaj zaujímavé, nie toto. Sľubujem, že už sa vrátim ku tomu, prečo tento blog vôbec existuje.

Môj zážitok s Tatra bankou, a.s.

2008-03-03T08:50:00.003+01:00

Tento článok píšem v pondelok a všetko sa zomlelo v piatok, takže som mal víkend na ukľudnenie, nechcem tu používať vulgarizmy.

Čo sa vlastne stalo. Kedysi som mal z Tatra banky kreditnú kartu s limitom 20.000,- Sk. Keďže mi stále chodili šialené úroky a každý mesiac pokuta 100,- Sk, že som to neskoro splácal (mimochodom, platil som každý mesiac, ale nejako nechápem ako, ale vždy to bolo po termíne splatnosti) a keď som nechtiac vybral z tej karty z bankomatu, tak ma výber stál 150,- Sk, proste som sa rozhodol, že ju chcem zrušiť. No, lenže to bolo ku koncu roka a oznámili mi, že za zrušenie sa platí poplatok 500,- Sk. Tak, keďže sa mi nechcelo hodiť do koša päť stoviek, iba som napísal žiadosť, že nechcem aby mi ju obnovili, keďže v januári mi končila platnosť.

Skoro všetko som tam mal zrovnané, až na 446,- Sk. Ani neviem prečo, nejak som si to neuvedomil alebo čo. Fakt neviem. No a tu začína celá story.

Síce bývam už vo vlastnom byte, ale trvalé bydlisko som si ešte nestihol prehlásiť a tak mi pošta chodí na trvalé bydlisko ku našim. Tí za posledný mesiac prerábali byt a tak, keďže to mám trošku od ruky som tam ten mesiac nebol. A moja pošta sa celý mesiac zbierala...

Minulý piatok som sa ale zastavil doma a našiel som si zopár zaujímavých obálok. Hlavne jeden list ma zvdihol zo stoličky - Výzva na zaplatenie. Ok, mal som im tie štyri stovky zaplatiť, moja chyba. Ale bez predchádzajúceho upozornenia mi prišla táto výzva, na nej pokuta 1.000,- Sk a aby toho nebolo málo, dávali mi 5 dní na uhradenie, lebo inak ma zapíšu do centrálneho úverového registra fyzických osôb ako neplatiča! A to žiadne že doporučene, alebo že mi zavolali. Ticho čakali, aby sa to stalo. Ja som našťastie prišiel ku tomuto listu deň pred tým, než by to spravili. Nie je to trápne, aby mi dali 5 dní? Čo keby boli z toho 2 dní výkend? Keď berú tisíc korún za zdrap papiera, to mi nemohli aspoň poslať sms-ku? Fakt mi to pripadá, že je to od nich dosť nefér jednanie.

Tak som volal do telefónne číslo, ktoré bolo na liste, že vybavuje linka. Tam ma najskôr slečna spovedala 5 minút či som to fakt ja - účet, osobné údaje a pod. Potom že ok, poďme sa baviť čo vlastne chcete. Hovorím, chcem si overiť, či ste ma náhodou do toho registra ako neplatiča nezapísali. Nooo, že na toto ona nie je kompetentná, aby mi také informácie poskytla, že mám ísť na pobočku.

Tak som sadol do auta a išiel na pobočku. Tam bola síce milá slečna, ale už jej nápis na blúzke "Trainee" mi hovoril, že to bude zabitý čas. Aj bol. S každou mojou otázkou chodila za druhou, ktorá bola v zelenej podkovanej blúzke, akú nosia už tie, čo akože čosi vedia. Tá z diaľky na mňa pohŕdavo pozerala, asi tak, že čo henten chce, hnoj, neplatič. To som už bol v červenom. Samozrejme, uhradil som im tých 1.455,- Sk, nech sa nežerú, ale chcel som stále tú informáciu, či ma zapísali ako neplatiča alebo nie. Neuveríte, ale ani na pobočke nie sú kompetentní mi túto informáciu poskytnúť.

Toto ich správanie považujem za absolútne neadekvátne a rozhodol som sa, že to tak nenechám. Aspoň som im napísal list a nedá mi, aby som vám ho sem nepriložil. Poviem vám, s Tatra bankou ja osobne už nič nechcem mať....

Vec: sťažnosť na praktiky banky a žiadosť o vyjadrenie

Vážený zástupca Tatra banky,

dnes, t.j. 29.2.2008 som sa dostavil po mesiaci domov a našiel som si mimo iného list s textom „VÝZVA NA ZAPLATENIE“. Moje údaje: ..............

Jedná sa o to, že som požiadal v decembri 2007 o ukončenie kreditnej karty VISA PRIVATE s úverovým rámcom 20.000,- Sk, z ktorých som mal splatených skoro všetko okrem 454,- Sk. Na túto sumu som si dnes našiel upomienku, resp. výzvu na zaplatenie.

Absolútne ma pobúrila veta, že to musím uhradiť najneskôr do 5 dní odo dňa doručenia tejto zmluvy. Vy ste list napísali 22.2.2008, na obálke je dátum 25.2.2008. T.j. 5 dní by malo znamenať 1.3.2008. Tým, že ste nešpecifikovali, či sa jedná o kalendárne alebo pracovné dni, oceňujem aspoň to, že ste mi to poslali v pondelok a nie v piatok, pretože by ste tým skoro by som povedal úmyselne ohrozili moju možnosť splatiť to včas. Tým, že som dnes bol priamo na pobočke vložiť na váš účet 1.455,- Sk považujem, že som termín dodržal, pretože list reálne prišiel až 26.2.2008.

Ďalej, citujem z vášho listu: „Vzhľadom na vyššie uvedené Vás upozorňujeme, že ak si nesplníte svoju povinnosť, budete registrovaní v medzibankovom Centrálnom registri fyzických osôb ako NEPLATIČ a banka môže pristúpiť k vypovedaniu zmluvy.“

Vážená Tatra banka! Svoju povinnosť som si splnil a pokiaľ ma nejakým omylom zaradíte do toho registra tak vám oznamujem, že podám na vás žalobu za poškodzovanie dobrého mena! A vypovedanie zmluvy? O žiadnej platnej medzi mnou a vami neviem. Ak existuje, žiadam aby ste ma o nej informovali, aby som ju mohol zrušiť.

Vaše praktiky mi pripadajú tak, že vy chcete, aby ľudia platili pokuty a úroky 25% (mimochodom, čo ste nebankovka?). Prečo nie je problém, aby ste mi vyvolávali keď niečo ponúkate a prečo je problém, aby ste aspoň pri druhej upomienke informovali klienta telefonicky? Alebo je to úmysel?

Žiadam vás, aby ma Tatra banka, a.s. v budúcnosti už nikdy (s výnimkou odpovede na tento list) nekontaktovala a neobťažovala ma. Nie som si vedomý žiadnych pohľadávok, ktoré by voči mne mala a viem, že absolútne nezaškolené nekompetentné pracovníčky v pobočke Trnava – Tesco mi tvrdili, že splatením tých 1.455,- Sk už nemáte právo odo mňa nič chcieť. Dúfam, že sa nemýlili, aj keď mi oznámili, že nie sú kompenentné, aby mi to dali na papier a taktiež nie sú kompetentné zistiť, či ste ma zapísali do toho úverového registra alebo nie.

Inak, volal som aj na telefónne číslo uvedené na tej výzve. Slečna ma 5 minút spovedala, aby overila moju totožnosť a nakoniec mi oznámila, že nie je kompetentná, aby mi podala informáciu, či ste ten zápis vykonali alebo nie.

Na záver posledná vec. Žiadam vás, aby ste mi písomne potvrdili, že nemám voči vašej banke žiadne záväzky a taktiež to, že ste ma nezapísali do medzibankového Centrálneho registra fyzických osôb ako neplatiča.

Čo to znamená mať dokonalý produkt

2008-02-19T08:44:00.002+01:00

Prvé, čo ma napadlo pri nadpise tohto článku bolo, že nechám celý priestor prázdny. Lebo dokonalý produkt neexistuje a dosť ťažko môžem popísať niečo, čo nikdy nebolo, nie je a nikdy nebude. Asi, samozrejme.

Keď si budujete svoje vlastné podnikanie, je potrebné si uvedomiť, že produkt je len špičkou ľadovca. To je to, čo je na prvý pohľad vidieť. Ešte doplním, že pod pojmom produkt môžeme rozumieť nie len tovar ale aj službu a dokonca aj myšlienku, duševné vlastníctvo.

Mnoho podnikateľov vlastne ani nikdy nezačne, pretože stále šperkujú svoj dokonalý produkt. Lebo ak nebude dokonalý, potom ho nikto nebude chcieť. Poznám ľudí, ktorí mi hovorili: nevieš o podnikaní tak veľa, aby si mal tú drzosť začať o ňom písať. Áno, ani toto nie je dokonalý produkt, v žiadnom prípade.

Keby spoločnosti ako Microsoft šperkovali svoj operačný systém do dokonalosti, ešte by sme na svojich počítačoch žiaden nemali. Neviem presne citát, ale Henry Ford raz povedal niečo v zmysle: "mám rád svojich zákazníkov pretože kupujú moje produkty skôr ako sú dokonalé". Absolútna pravda.

Ani nejde o to, či je produkt dokonalý. Ide o to, ako dokáže niekomu pomôcť vyriešiť jeho problém, resp. pokryť jeho potrebu. Môžete mať ten najdokonalejší produkt, ak ho ľudia nebudú potrebovať, je otázne aký bude jeho úspech. Nemusíte mať dokonalý produkt, stačí keď bude robiť to, čo má, aby uspokojil potrebu jeho zákazníkov a ste adept na úspech.

Týmto ale nechcem povedať, že zlý produkt a nedokonalý produkt je to isté. Ak by ste robili bicykle, na ktorých sa nedá voziť, to by bol zlý, nefunkčný produkt. Ten by asi ťažko pokrýval niečiu potrebu.

Treba si nájsť tú obligátnu zlatú strednú cestu a zvoliť si takú úroveň dokonalosti produktu, ktorá uspokojí potreby jeho používateľov a zároveň bude pre nich motiváciou kúpiť si novšiu verziu keď príde čas. Spokojní zákazníci sa vracajú. Ten Microsoft nemá zlú politiku...

Hlúpi a hlúpejší sú stále bohatší

2008-02-18T09:05:00.003+01:00

Názov tohto článku som si požičal z knihy pána Robetra T. Kiyosakiho - Ako úspešne podnikať.

V sobotu som bol s polovičkou v Tescu. Zvyčajne tam kúpim čo mám a idem preč, ale teraz to bolo iné. Polovička počula v rádiu nejaké nové pesničky od Peťa Cmoríka a rozhodla sa, že si ide kúpiť jeho CD-čko. Určite to tam poznáte, pri CD-čkách sú aj knižky. Náhodou mi padla do oka táto knižka a okamžite som sa začítal. Tak som si ju kúpil domov trošku s vnútornou výčitkou, že mám rozčítané možno tri-štyri, že načo si kupujem ďalšiu.

Začal som čítať. Riadky a strany plynuli a ja som si stále viac uvedomoval, že tento človek napísal niečo, čo sa absolútne stotožňuje s mojím vnímaním podnikania a aj to, že to tak síce vnímam, ale to tak nerobím. Uvedomil som si, že ja nevlastním podnikanie ale vlastním svoje zamestnanie...

Celou knihou sa nesie jeho trouholník M-I, ktorý nebudem kresliť kvôli autorským právam, ale aspoň ho trošku popíšem.
1. produkt
2. právne záležitosti
3. systém
4. komunikácia
5. tok peňazí
Po stranách si predstavte: tím, vedenie a spodná strána poslanie.
Produkt je iba špičkou ľadovca, ktorý stojí na nasledujúcich pilieroch. V ďalších blogoch budem postupne o tomto trojuholníku písať, ako ho vnímam ja.

Teraz sa ale chcem vrátiť ku požičanému názvu môjho článku - hlúpi a hlúpejší sú stále bohatší. To nie je urážka. On si tento nadpis požičal z filmu Jima Carryho. Čím je Jim na obrazovke hlúpejší, tým je bohatší. Čo nám to hovorí?

No, predovšetkým si treba uvedomiť jednu vec. Bojíme sa robiť chyby, lebo chyby robia hlúpi ľudia. Je pre nás ostuda spraviť chybu. Keď spravíme niečo zle, zvyčajne nás čaká úškrn okolia, alebo možno aj trest. Lenže práve z chýb sa máme poučiť. Je fajn, že sa môžeme poučiť aj z cudzích, ale tie najcennejšie lekcie zažívame na vlastnej koži.

Kto si myslí, že nemôže robiť chyby má zamestnanecký a nie podnikateľský prístup. Robte chyby, z ktorých sa môžete poučiť! Iba ten, kto sa nebojí spraviť chybu, iba ten kto si nemyslí, že všetko vie, iba ten vie otvoriť myseľ na učenie sa aj zo svojich chýb.

Buďte hlúpi, pýtajte sa, učte sa, robte chyby. Slúžte druhým a zbohatnete. To je jednou vetou povedaný odkaz, ktorý mi stále rezonuje v hlave. Zamestnanec sa niečo naučí a potom nesmie robiť chyby. Podnikateľ sa učí neustále. Ale pozor, nie iba zo svojich chýb, ale aj z chýb a rád ostatných.

Na záver poviem iba toľko, že vám odporúčam sa rozbehnúť do kníhkupectva a investovať tých pár korún do svojej budúcnosti. Kniha sa volá "Ako podnikať úspešne" a napísal ju Robert T. Kiyosaki, autor, ktorý napísal aj knihy ako "Bohatý otec, chudobný otec".

Predstavujem vám SmallManager.com

2008-02-05T12:09:00.000+01:00

Vážení priatelia, dovoľte aby som vám predstavil môj nový projekt SmallManager.com. Je to projekt, ktorý je internetovým portálom o managemente a PR. Zatiaľ je v malom, ale postupne ho budem budovať do väčších rozmerov.

Môžete ho využiť napríklad na to, ak chcete prezentovať svoje PR správy do sveta. Preferujem, aby ste ich písali v anglickom jazyku, nech je to jednotné. Každý link na vašu stránku alebo váš produkt je dobrý a toto je jedna z ciest, ako si pomôcť. Stačí sa iba prihlásiť, pričom vytvorenie nového užívateľského účtu je samozrejme zadarmo a rýchle.

Okrem toho, že si môžete písať vlastné PR (rozumej public relations) články, môžete aj pridávať do sekcie Links vlastné odkazy na svoje stránky.

Dúfam, že vám SmallManager.com pomôže a že sa vám bude páčiť. Teším sa na vašu návštevnosť. Nezostáva mi nič iné iba ho popľuvať po pleci a popriať, nech vykročí do sveta tou správnou nohou.

Pokiaľ budete mať nejaký nápad, ktorý by som tam vedel zrealizovať, budem vám povďačný. Neskôr sa chystám niečo podobné spáchať aj na sk doméne.

Nech sa páči, prejdite na www.smallmanager.com.

Čo som sa dočítal v SPAMe

2008-02-04T08:29:00.000+01:00

Vždy, keď dostanem nejaký SPAM, automaticky ho buď odchytí môj filter, alebo ho ručne vymažem sám. Dnes ráno som však naštartoval mail a jeden beťár mi udrel do očí a tak som si ho prečítal... No a keďže ma to zaujalo, dám vám sem jeho preklad. Bol kratučký, nebojte.

Pravidlá ako zveľadiť váš internetový business
1. Keď máš niekoľkonásobný business a jeden stroskotá, nie je to katastrofa, ale pozor, ak sa naraz naháňaš za dvoma, môžeš stratiť oba!

2. Nezačínaj nové príležitosti, pokiaľ to, čo robíš, nie je ziskové!

3. Keď si pripravený(á) na novú príležitosť, poraď sa s niekým, koho poznáš a komu dôveruješ!

4. Rob obchod iba s firmami, kde sa môžes spojiť s reálnymi ľuďmi, t.j. nie s tými, ktorí sa skrývajú za univerzálny e-mail!

5. Ak ťa tvoj business stojí viac úsilia, času a peňazí ako z toho reálne v budúcnosti vidíš, je lepšie ho zrušiť!

6. Neskáč z businessu do businessu, takto ti nič nebude fungovať!

7. Ak si sám(sama) sebe pánom, odpovedz si pre seba - kde chceš byť za dva roky?

Myslím, že celkom múdre rady aj napriek tomu, že to bol SPAM. A myslím, že nie iba pre internetové podnikanie, ale pre podnikanie všeobecne. Čo myslíte?

Po stopách pracovnej zdravotnej služby

2008-02-01T08:07:00.000+01:00

Dlhšie som nič nenapísal, dneska to skúsim napraviť. Chcem dokončiť tému pracovnej zdravotnej služby, pretože nabudúce sa už zasa chcem venovať niečomu pozitívnemu a nie iba trápeniam. Tých má každý dosť aj bez môjho blogu {:o).

Pozeral som informácie v televízii, na internete, počúval rádio. Nikde som nepočul také vysoké sumy ako mne povedal ten chlapík z jednej z tých firiem. Tak neviem. Buď ma chcel odradiť alebo je to tým, že pôsobíme v Bratislave a tak som volal do Bratislavskej firmy; alebo je moja cena pravdivá a v médiach majú iný cenník. Fakt neviem. Keby to bolo ako hovorili, že 650,- Sk na zamestnanca ročne, tak to by nebola taká tragédia. Mne povedal 5.000,- Sk, čo je teda parádny rozdiel.

Napadlo ma, že keď je to taký dobrý business, že čo tak si spraviť vlastnú zdravotnú službu. Nooo, poviem vám, požiadavky, ktoré si stanovil Úrad verejného zdravotníctva, to je milé čítanie. Toto by som nedokázal naplniť asi ani keby som mal na to peknú kôpku peňazí a zamestnaných dvoch lekárov. Takže tento nápad ma opustil.

Politici sa predháňajú vo vyhláseniach, že ako to oni zmenia alebo zrušia. Tak sa necháme prekvapiť. Niekto v telke rozprával, že v Nemecku to majú tiež, ale pre firmy od 30 zamestnancov. Keďže nepatrím do tej skupiny, priznám sa, že s tým sebecky súhlasím. Veď prečo šikanovať drobných podnikateľov a živnostníkov? Aj keď druhá otázka - prečo šikanovať firmy nad 30 zamestnancov?

Pred pád dňami bol škandál ohľadom zlých čísel v tendroch na Ministerstve obrany. Bolo tam nejaké upratovanie za miliardu, podobne predkladateľské služby a tak. Skutočne ma pobavil rozhovor s predsedom živnostníckej komory (tuším tak sa tá organizácia volala, dúfam, že sa nemýlim, ale určite zastupoval živnostníkov). V tom rozhovore povedal, že ako k tomu príde ten živnostník, ktorý sa do toho tendra prihlási, že sa potom cíti byť oklamaný a podvedený. Hahahahahahaha a ešte raz hahahahahahahahaa. Živnostník sa prihlási do tendra za miliardu? Tak potom takého živnostníka asi nešikanuje pracovná zdravotná služba za pár tisíc ročne.

Takže finále môjho článku o pracovnej zdravotnej službe by som vpratal do jednej vety: asi nie všetkým by to vadilo, ale väčšine by to určite uštedrilo ranu pod pás; poslanci máte možnosť to zmeniť, využite ju!

Na čo je pracovná zdravotná služba?

2008-01-10T12:08:00.000+01:00

Dnes ráno si idem autom do práce a v rádiu počúvam o tom, že pracovná zdravotná služba je povinná pre všetkých podnikateľov, teda nie iba pre zamestnávateľov. Aj pre živnostníka, ktorý nikoho nezamestnáva.

Hovorím si, ok, počul som o tom, je to síce z môjho pohľadu nanútenie niečoho, čo som nechcel, ale čítal som dávnejšie, že to stojí nejakých 2.000,- Sk a pokuty sú 50tisíc - dám si to do poriadku. Tak som si na nete vyhľadal zopár organizácií a začal som telefonovať.

Prvá skúsenosť - cena je totálne tajná informácia. V dvoch firmách mi ju nechceli povedať (chcel som iba orientačne. Lebo keď dáte na začiatku svoje údaje potom vás iba otravujú teleobchodníci), resp. tvrdili, že bez analýzy sa to nedá. V tretej firme ma prepojili na konateľa. Celkom príjemný chlapík mi vysvetlil, že cena si vyžaduje analýzu, že do toho vplýva veľa faktorov. Tieto reči poznám, to sa hovorí vždy, keď je niečo drahé. Potom mi ale povedal tú orientačnú informáciu a skoro som dostal infarkt...

Hovorím mu - ok, chcete analýzu. Sme skoro "dvojchlapová" firma, sedíme v jednej kancelárii a pracujeme pri počítačoch. Že dobre, takže položky ceny sú takéto:

10 až 20 tisíc jednorázovo - úvodný audit. Prídu do firmy a posúdia pracovné prostredie. Prvá sprostosť. Čo chce za 20 tisíc posudzovať v jednej kancelárii? Nenadávam jemu, on mi aspon povedal kde to je, nadávam všeobecne.
5 tisíc ročne na každého zamestnanca - vlastne ani neviem za čo
tisícka raz za tri roky, lebo každý zamestnanec musí ísť raz za tri roky na preventívnu zdravotnú prehliadku. A čo na tom, že nám poisťovňa platí jednu preventívku ročne, keď nový zákon vymyslel túto kravinu.
A ešte hláška na záver. Hovorí mi, že môj problém nebude cena, že tá je nepodstatná (komu ako). Že môj problém bude vôbec niekoho zohnať, kto ma "zoberie", lebo sme nezaujímavá, malá firma. Pýtal som sa, že čo živnostníci. Že to nevie, že to sa z kapacitných dôvodov ani nedá zvládnuť, že nevie, ako sa to bude zákonne riešiť, lebo to platí aj pre nich.

Priznám sa, že som nekonečne nasratý. Áno, nasratý, nie rozzúrený ani pohoršený, nasratý!

Pripomína mi to éru registratúrnych poriadkov a plánov. Tiež to bolo okrádanie firiem. To našťastie zrušili. Snáď niekto dostane rozum a zrušia aj toto. Veď to ani nemôžu myslieť vážne.

Chápem, že nie sme na takej mentálnej úrovni, aby sme podnikateľom vytvárali priestor a pomáhali im rásť ako v iných krajinách. Napríklad vo Veľkej Británii, keď podnikateľ požiada daňový úrad, že nechce zaplatiť dane a všetko to investuje do rozvoja firmy, spravidla mu to odklepnú. To je jasné, že toto sa u nás nedá.

Ale prečo nám vláda stále šliape na päty? To ako máme všetci robiť v štátnej správe keď sú firmy tak nenávidené?

Nechcem sa na tomto blogu venovať politike. Nemám ju rád. Ale toto je fakt už za hranicami všetkého čo sa tu deje. Kto si nás zastane? Kedy už vláda pochopí, že keď potopí živnostníkov, tak jej zostane na krku pár-stotisíc nezamestnaných? Že malé a stredné firmy nedokážu znášať všetok ten hnoj čo na nich kydajú? Prečo pomaly nikto z nich nepracoval tak, že by si musel na seba zarobiť? Pozor, to že mal firmu, ktorá bola prepchatá štátnymi zákazkami, to nie je to isté.

Keď píšem štátnymi zákazkami. Je podľa vás normálne, že ministerstvo vnútra chcelo web za 4.5milióna a KO kritérium bolo, že firma, ktorá ho bude robiť musí mať každý rok od svojho založenia x miliónov obrat na štátnych zákazkach? Isto poznáte KO kritérium. Vyhrá to ktokoľvek, kto sa volá na A, je z Bratislavy a IČO mu začína na 3-ku. To bol príklad, nehľadajte {:o).

Ostuda, ostuda, ostuda.

Vy tam hore sa spamätajte! Je mi jedno, kto je tam. Ja si chcem robiť svoju robotu a vy máte dosť z mojich daní na to, aby ste si robili tú svoju. Túto pracovnú zdravotnú službu osobne považujem za krádež, totálnu zlodejinu. Koľko z tých firiem odvádza vládnym stranám "všimné"?...